Pripadá mi minimálne ako konflikt záujmu, ak sa snažíme jednak plávať proti prúdu, ale na druhej strane predsa len tandemovo, slepo uznávame akési pravidlá voči ktorým cítime aktívny odpor, možno čiastočné nepochopenie, vzopretie sa voči zaužívanému a podobne.
A možno v takejto osobnej rebélii častokrát dosiahneme stav osobnej slobody a vymanenie sa z niečoho, kde sme necítili spokojnosť. Vynára sa mi ale jedna otázka. Máme sa snažiť o akýsi osobný rozvoj, alebo sa prispôsobiť aj za cenu, že nebudeme šťastní.
Kedysi som čítal jednu pedagogickú príručku, mal som ju požičanú z knižnice, ktorá pojednávala o alternatívnom vyučovaní na škole. Celkom dobrá literatúra, kde okrem pedagogických informácii som si odpovedal aj na určité nejasnosti, ktoré som k tejto problematike mal. Údajne tento systém dobre celkom a najmä efektívne funguje v severských škandinávskych krajinách, ktoré ale celkom isto sú nám svojskou a špecifickou mentalitou čímsi vzdialené a predsa odlišné. Na druhej strane nie som si istý, či tento akýsi špeciálny spôsob vyučovania by sa ujal v našich zemepisných šírkach. Avšak v danom štruktúrnom prípade dosahuju pozoruhodné výsledky, ktoré človek poznáva len čiastočne, predsa sa nám môže na tom všetkom javiť to, že napríklad pre štyri z piatich možností sa vyjadríme kladne, ale na poslednú záporne, a práve to môže ovplyvniť v nás naše myslenie a konanie.
Videl som teda jasne na tomto príklade, že aj v niektorých vedných disciplínach sa snažia plávať proti prúdu. Aj za cenu akéhosi neúspechu, odrádzania od svojich plánov a prvotných pokusov zaviesť akúsi netradičnú, alebo menej tradičnú a hlavne známu zmenu, ktorá má za cieľ priniesť nejaké ovocie v podobe kvalitnejšieho vzdelávania a podobne.
Aj tu sa človek snaží plávať proti prúdu, ba čo viac. Stavajú sa všakovaké nezmyselné plnenie požiadaviek, ktoré nie je jednoduché plniť a splniť. Je ale na nás, že ako sa k tomu postavíme.
Aj v písme sa spomína, že Pán Ježiš nám prišiel darovať pokoj, ale nie taký, aký má svet. Aj tie biblické state nás istým spôsobom lákajú do iných dimenzii, než na ktoré sme navyknutí. Ťažko sa ale človek pohne kdesi výrazne vpred, pokiaľ naozaj nezanechá niečo dôležité zo svojej minulosti, ktorú ešte stále tendenčne prežíva ako niečo, čo je prítomné. Nie taký, na akú podobu si ho snažíme prispôsobovať. A práve toto v nás vyvoláva určitý zmätok, pretože prispôsobenie sa odrazu k niečomu, čomu sme doposiaľ nevenovali pozornosť, alebo sme si takúto alternatívu nepripúšťali, v nás môže vyvolať vlnu pochybností. Vlnu pochybností, napriek tomu že veríme, sme pevne presvedčení, odhodlaní, a na základe vonkajšieho poznania, ako dôsledok nevyhnutného empirického overenia aj tak nás to uvádza do istých zmätkov a rozpakov, kde si nevieme jasne vybrať medzi dvoma rovnocennými ponukami, pretože nemáme v sebe akýsi vybudovaný systém, pravidlá, jasné a konkrétne, ktoré majú za cieľ nás usmerniť a definovať určité nezrovnalosti. Ony nie sú na to, aby nás uvádzali do omylov, ako sa to nesprávne vysvetľuje, ale práve naopak. V nich sa máme utvrdzovať, teda v tých negatívach, že proste tento typ ponuky nechceme a odmietame.
A práve toto znamená plávať proti prúdu. Plávať proti prúdu napriek tomu, že väčšina bude logicky proti nám, že nás bude ťahať ku sebe, ale práve tým nesprávnym opačným smerom, kde už máme poznanie, že tadiaľ aspoň v našom prípade cesta jednoznačne nevedie.
Čo spomeniem záverom nočnej reflexie. Odmietať akúkoľvek pripútanosť k niečomu, čo jasne vidíme, že tadiaľ, tým smerom naša cesta nevedie, a pokiaľ máme tú možnosť a poznanie, pokúsiť sa napraviť a pomôcť azda tým ostatným, ktorých takáto cesta sebapoznania, rozpoznania seba samých, definovanie nášho smerovania azda ešte len očakáva. V tomto jedine vidím aj akýsi plnší zmysel osobnej slobody. Slobody, ktorá azda ako hovorí ale v inej súvislosti iné príslovie, ale môžemcto kľudne plynule použiť, má možno horké korene, ale sladké ovocie. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár