Môj komentár nie celkom korešponduje s nadpisom, ale pridávam ho nachsvál ako nejaké zamyslenie, kde sa azda nachádza pravda.

Lebo nečítaš bibliu ako prameň viery. Raz som kedysi v článku o tomto písal, ale asi v každom mojom som sa o tom zmienil ako tak. A síce, ak Boh (náhodou) neexistuje, potom sa nemám dôvod báť, čo je po smrti, ak po smrti ako takej nič nie je. Celkom logicky píšem, že? 

Budem praktizovať náboženské presvedčenie, a v tom prípade to bude na obohatenie mojich ako takých vízii. Ak Boh existuje, teda som vyhral, a ja budem vo večnosti, a teda dozviem sa pravdu. Ale ak niekto odmieta Boha, a po smrti sa dozvie, že existuje, a bol tvrdohlavý v poznaní pravdy, má problém, ako to definovala Matka Tereza. 

Je pravda, že mnoho ľudí aj v starobe azda pred smrťou sa bojí, pociťuje strach. Nikto z nás naozaj nie je výnimka. To je azda prípad možno 99 percent ľudí. Dobre vieme z nedávnej histórie, že taký Gustáv Husák, dal si pred smrťou zavolať kňaza, aby sa teda zmieril pred smrťou, prijal sviatosť pomazania chorých. Ak teda Boh neexistuje, ako by si to prialo mnoho ateistov, čo teda je lož, lebo On je živý a existuje s oslávenými ranami vo večnosti v spoločenstve s Otcom a Duchom Svätým, prečo potom existuje strach? 

Nedáva mi to logiku. Nedáva mi teda akosi logiku, ak sa mám teda obliecť do myslenia nie kresťanského, ale neviem či to mám definovať ako myslenie ateistické, nakoľko som praktizujúci kresťan katolík, pretože takým myslením ja osobne nepraktizujem a nepreferujem, teda vystanoví mi jedna otázka, teda čoho teda asi sa mám báť ako ateista. samozrejme som kresťan katolík.

Ateista sa predsa nemôže ničoho báť, pretože žije vo svojom presvedčení. A je zaujímavé, že v každom meste, každej dedine, takmer na každej usadlosti ako takej, je minimálne nejaká sakrálna stavba. Či už kostol väčši, menší, či už kaplnka, alebo kdesi pri ceste akýsi kríž známy ako božie muky. A nikoho nič nenapadne. Nikoho (akože ateistov) nenapadne, čo asi znamená ten znak kríža, prečo si niekto dal námahu ho vytesať, proste akýmsi spôsobom vypracovať, vyrobiť, kdesi osadiť. Naozaj to mám považovať akýsi umelecký doplnok?

Prečo napríklad mnoho ľudí zo záľuby alebo z akejsi ozdoby nosia napríklad krížik na krku zavesený na retiazke. Ak sa naozaj jedná o akýsi dekoračný ozdobný prvok, načo potom asi slúži? Amulety, a podobné iracionalizmy zobrazené a nosené taktiež síce neuznávam, ale beriem, ako píšem ako dekoračný prvok, nič viac, ale ja by som to na seba nedal nikdy. 

A ešte a píšem melancholik, píšeš, že logika Boha ma toľko dier. 

Prosím? Azda zle počujem brat. Biblia na svojich vyše 2200 stránkach čo je azda najčítanejšou literatúrou, ako som to kedysi spomol, naozaj si dakto dal námahu, že píše dajaké rozprávky? 

Asi nie? Dosť máme podrobne práveže opísané mnohé fakty, ktoré azda nie sú pochopiteľné ľudským rozumom, alebo sú veľmi ťažko pochopiteľné, že niečo také existuje, ale predsa ono je. Zabúdame pri tomto všetkom, že my máme ohraničenú ľudskú, mozgovú kapacitu, ktorá teda sa vyhradzuje len na používanie rozumu. 

Napríklad také sny. Niečo sa ti sníva, čo môže byť akosi dopredu varujúce. Alebo čo sa stalo, a tebe sa to zas sníva. Alebo hocičo. Kresťanská náuka ma pobáda nebrať sny vážne. To je pravda. Avšak vezmi si to. Skade plynú? odkiaľ sa berú, pokiaľ taký scenár, čo sa ti sníva, si nikdy nezažil. Dám to mega otázku. 

Je možné, že hoci sa ti sníva nejaký živý sen... niekto sa ti prihovára, vidíš naozaj niečo konkrétne, si na nejakom mieste, ktoré si nikdy nepoznal predtým, nepoznáš to v realite, a predsa keď sa ti sníva máš pocit, že to miesto dôverne poznáš. Mne sa to napríklad stáva. ako je to možné? je možné že sme na úrovni akejsi parapsychológie, ale dajme tomu. Potom čomu máš veriť? 

Máš teda veriť snu, ktorý si nevieš vyložiť, je alogický, teda nie nelogický, nelogický nedáva logiku ani v realite, ale alogický prekračuje logickosť uvažovania, teda v istom zmysle má akýsi súvis, akési hraničné pásmo s realitou, a výmyslami, bludmi, ktoré ale nevieš ovplyvniť, pretože vychádzajú, lepšie povedané, sníva sa nám bez nášho pričinenia, bez nášho chcenia, vedomia, vôle, nedobrovoľne, a podobne. 

Záverom ešte spomeniem zopár myšlienok. Ako je to potom? Nad týmto si neuvažoval? Neprisnilo sa ti niečo, nad čím si napríklad nechcel rozmýšľať? Mne sa to veľakrát stalo. Aj kresťanstvo mi zdôrazňuje, že síce sny môžu mať akýsi význam, ale netreba im prikladať vážnosť. Teda ma upozorňuje nie na racionálnu zložku mojej osobnosti, ale na to, že človek je tvor mysliaci, a k životu máme pristupovať zodpovedne, a to isté aj k viere v Boha. V skratke. Čo neviem dokázať, neviem vyvrátiť (opak ateistického dokazovania) Toto nekresťanom nenapadne azda nikdy. Toľko môj príspevok.

 Blog
Komentuj
 fotka
tomas55555  3. 5. 2019 23:32
"Ale ak niekto odmieta Boha, a po smrti sa dozvie, že existuje, a bol tvrdohlavý v poznaní pravdy, má problém, ako to definovala Matka Tereza."

No však presne toto je to čo si hovorím aj ja. Určite by ma neporovnatelne viac mrzelo kebyže sa pri poslednom súde dozviem že sa mi nepodaril získať večný život s Bohom pre moje ignorovanie nebeských znamení než to že posmrtný život neexistuje a ja som počas svojho krátkého pozemského života, ktorý je nielen velmi nestály ale i krátky a dočasný nestihol prehýriť svoj majetok a neoddať sa naplno svojim sexuálnym pudom a iným sexualnym hriechom.

"Ateista sa predsa nemôže ničoho báť, pretože žije vo svojom presvedčení."

No vieš to je tak že aj ked je ateista presvedčený o neexistencii Boha, predsa len dakde v kútiku duše si na smrtelnej posteli začne premýšlať že čo ak je na tom predsa len niečo pravdy. Ateista už na smrtelnej posteli nemá čo stratiť, už vie že na chorobu zomrie a na Zemi už nič nestihne a preto chce i na konci svojho života ešte niečo získať, a preto sa uchýli ku viere. Každopádne nielen ateisti ale i mi veriaci sa bojíme smrti, predsa len i ked sme veriaci stále nie je naša viera 100% a ked človek nemá 100% vieru tak stále v kútiku duše má strach a pýta sa sám seba že čo ak je to predsa len dajako inač, čo ak ?..... Ak by som mal zjavenie ako mal apoštol Pavol nebál by som sa, ale kedže ja som takéto zjavenie nezažil tak stále moja viera nie je 100% a mám vo vela veciach strach

" Biblia na svojich vyše 2200 stránkach čo je azda najčítanejšou literatúrou, ako som to kedysi spomol, naozaj si dakto dal námahu, že píše dajaké rozprávky?"

O nepravdivé príbehy určite nejde, udalosti v nich opísané sa predsa v tej dobe dali medzi obyvateľstvom overiť či sa skutočne stali. Inak povedané prečo by si napríklad evanjelisti vymýšlali že Ježiš existoval a robil zázraky ? Ak by to nebola pravda, velmi lahko by sa im prišlo na klamstvo, ludom by prišlo čudné kebyže sa dopočujú zo spisov apoštolov o Ježišovi ktorí konal v Jeruzaleme velké zázraky, pričom nik z obyvatelov by o žiadnom Ježišovi nikdy nič nepočul... Takéto klamstvo by hned vyšlo na svetlo.
 fotka
vreskot000  3. 5. 2019 23:48
veľmi pekne ti dakujem !
Napíš svoj komentár