Ako teda píšem v nadpise článku, miesto predsavzatia by som chcel čosi inšie. Málokedy sa uspokojím s nejakým priemerom, a obyčajne čiaham po akýchsi alternatívach, z ktorých budem čerpať ešte z nich aj v budúcnosti, čo mne prinesie nejaký úžitok v budúcnosti, čo neskôr teda sa budem snažiť plne akceptovať napriek možným prípadným vzdorom alebo prekážkam. Som si dobre vedomý svojich osobných limitov, a taktiež viem, čo môžem od seba očakávať. Mne to trošku pri predsavzatiach príde niečo ako naivné, že proste dieťa napríklad sľubuje, že sa polepší, ale dobre poznáme, že sa sľúbi častokrát aj nemožné, len aby bolo všetko podľa jeho priania, alebo podľa predstáv.
Dobre vieme, že niektoré predsavzatia nestoja za veľa, a o tomto som sa zmienil koncom minulého roku. Čo tak si naozaj premeniť niektoré sny na skutočnosť? Všetko pravda celkom isto závisí od dostupnosti možností. Zo skúseností ale poviem, že práve tieto predsavzatia pochádzajú z primárne z pocitu nespokojnosti, kde sa nám nepodarilo splniť si to, čo sme si predsavzali, čo sme si nejakým spôsobom žiadali, ale z nejakých vážnejších alebo menej vážnejších dôvodov sa tak zatiaľ ešte neuskutočnilo. Proste keď som to nedokázal dnes, dokážem to zajtra. Ako hovorí jedno príslovie, že dverami odišiel a oknom sa vrátil. Proste predsavzal si napraviť niečo nezvyčajným a neobyčajným spôsobom. Toto, nazval by som to zvyčajné a obyčajné nám predsa nemôže stačiť, pretože si myslíme, že všetko sa aj tak vráti nazad do starých koľají po uplynutí nejakého časového horizontu.
Prehliadame napríklad niektoré stretnutia, ktoré sme aj mali v pláne uskutočniť, ale z nejakých dôvodov k tomu nedošlo. Poprípade sme sa k tomu vlastnou nečinnosťou alebo možno neochotou k tomu vôbec nedopracovali. Možno v priebehu procesu sme zistili, že toto nie je pre nás, a práve preto sme v danej aktivite radšej ani nepokračovali, pretože to stratilo pre nás zmysel. Ja napríklad dávam dôraz na detaily, ktoré si v neskoršom čase pokúšam akosi analyzovať. Detaily sú dôležité práve z toho hľadiska, že oni dávajú esenciu výsledku našej činnosti. Teda podstatu nášho snaženia. Aj v automobilovom priemysle majú možno voľným okom prehliadnuteľné detaily oveľa väčší zmysel, pretože to slúži k náročným požiadavkám, ktorí už obal poznajú a prekukli ho a potrebujú nepatrné vylepšenie na miestach, kde to menej všímavý prehliadne určite. Že teda k čomu som sa dopracoval, čo som práve naopak nestihol, prečo som to nestihol, a či to viem napraviť, alebo sa s tým už len máločo dá robiť.
Ako teda hovorim v nadpise, miesto predsavzatia si dajme čosi inšie. Snažiť sa premeniť čosi nezrealizovateľné na skutočnosť do reálnej podoby, ktorá sa nám začne pozdávať, a v celom tom procese nám konečne začne dávať zmysel. Napríklad menej plánovať, ale keď si chceme niečo naplánovať, celkom isto to dotiahnuť do finálnej podoby, ako si to budeme napokon predstavovať, a budeme sa z toho tešiť, prinesie to úžitok nielen nám, ale možno aj nášmu okoliu. Nie preto, aby sme niekomu niečo stále dokazovali, ale preto, že chceme aj druhým ukázať trochu z nášho šťastia a dôvodu našej radosti. Možno práve v tomto okamihu sa začnú postupne premieňať naše sny na skutočnosť, do podoby, v akej si to pomaly predstavujeme.
Mnohí stále niečo totiž plánujeme, ale keď to nevychádza, myslíme si, že to tak malo byť. Veď predsa nikto nie je dokonalý, ako hovorí staré známs príslovie. To je síce pravda, ale je to naozaj výsledok nášho minimálneho snaženia, alebo nešťastná zhoda okolností? Práve preto by sme mali čiahať po altermatívnych metódach, ako napríklad menej rozprávať a možno viac nad niečím uvažovať, či sa dá niečo, alebo sa s tým zmierime a prijmeme aj horší výsledok.
Záverom chcem ešte napísať čosi. Možno menej rozprávajme, ale viacej sa snažme činiť. Miesto predsavzatia potichu plánujme, ale nebuďme prekvapení ani skeptickí, ak sa čosi nepodarí splniť a dotiahnuť do výslednej uspokojivej podoby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár