Azda každý z nás, pokiaľ si s niečím nevieme dať rady, dáme azda prednosť našej intuícii. Na základe akejsi prvotnej intuícii, sú v podstate postavené všetky predpovede počasia, kde sa snažia odhadnúť na základe meteorologických výstupov, rozličných postupov z tejto vety predpoveď počasia, ktorá samozrejme je len orientačná, a slúži na to, aby sme približne vedeli, ako sa napríklad máme zachovať v nepriazni počasia, keď sa človek rozhodne ísť kdesi na turistiku.
Pamätám sa, keď som bol ešte na základnej škole, a bolo to dosť dávno boli sme na koncoročnom výlete v Tatrách. Naozaj som mal na to dobré spomienky, hoci od toho ubehlo viac ako dvadsať rokov, ale až na malé detaily si na to dodnes pamätám. Hoci vtedy ešte sme nemali foťáky, žeby sme si zvečnili niektoré zážitky a podobne, je pravda, že mnoho udalostí si pamätám veľmi živo, a veľmi rád a často sa vraciam k takýmto príjemným spomienkam. Naozaj si to pamätám, a viem si sprítomniť tie pocity, čo všetko som zažil, videl a podobne. Azda menej technických vymožeností, dlhšia doba, a človek ako sa stáva starším je výsledkom aj toho, že si vieme vážiť mnoho dobrých a pozitívnych momentov, ktoré sa udiali.
V podstate ony nie sú až také dôležité tou aktualitou, pretože to, čo niečo v tom čase bolo výnimočné, dnes je azda úplne samozrejmé, ale na druhej strane, to, čo je dnes samozrejmé, je v role takej, že človek si to menej váži, neukladá si to do pamäti, nemyslí na to, a preto často má pocit, že premárnil mnoho šanci, a mnoho vecí robil zbytočne, a takých, ktoré nemali význam ani pre neho, ani pre nikoho, ani pre ten okamih, nie to ešte, aby si z toho odniesol niečo ako ponaučenie do budúcna, nejaké zážitky a podobne.
A práve preto môžeme celkom isto nadobudnúť pocit, že sa jednalo o obyčajnú vec, úplnú samozrejmosť.
Isto je pravda, že mnoho udalostí vnímame vyslovene ako čistú sentimentalitu, a pritom to nie je žiadúce. Napríklad sa to aj tak prejavuje, že prežívame vyslovene z niečoho eufóriu, ale keď prídeme do reality, ono istý čas akokeby to ešte v nás po kúsku doznieva, a my akokeby z toho ešte žijeme. Ešte z toho čerpáme, čo je celkom dobre. Lenže problém nastáva vtedy, keď niečo začneme brať ako fakt, keď vidinu úspechu si stotožníme za každú cenu, a nenechávame priestor akémusi zdravému a logickému uvažovaniu, ktoré by nás malo podnietiť v tom zmysle, aby sme si nechali rezervu aj pre prípadný neúspech, ktorý je normálny.
Viacerí neúspech berú niečo ako hanbu, niečo ako zlyhanie, a myslíme si, že všetci okolo nás, aspoň v danom čase, kedy sa to stane, a mne sa to stalo, sú dokonalí, že im sa nič podobné nestalo. A keď sa aj naozaj stalo, celkom ľahko z toho vyviazli, a určite ich to akosi vnútorne nezasiahlo, ako to zasiahlo nás.
Na záver článku ešte teda aspoň v krákosti by som povedal. Častokrát sa stáva, že z niečoho máme dobrý pocit, ale predsa to nevyjde, a môže nastať veľké sklamanie. Ono niekedy si nesľubujeme od toho priveľa, neočakávame možno od niečoho nič, ale na druhej strane podvedome azda cítime šancu na úspech. Napriek tomuto všetkému, čo som opisoval, to je len čistý pocit. Nič viac. Niekto viac dá na pocit, a potom celkovo ovplyvní si takto náladu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár