Tu nejde o to, či človek dokáže myslieť do budúcna, ale o to, či človek má akési intuitívne myslenie, kde vie odhadnúť svoje možnosti, a svoje potreby takto dokáže prispôsobiť, aby nebol príliš ovplyvnený akousi prehnanou eufóriou, ale aby sa príliš pri nejakom neúspechu necítil byť azda akýsi zdecimovaný, tak, že si nebude vedieť dať s niečím rady, a potom všetko nechá a znechutený sa vzdá možno aj bez boja. Dá sa teda povedať, že v mnohom ma napríklad doplnil, to, čo som si prečítal, to, čo som ešte nenapísal v mojich myšlienkach, a taktiež musím poveda, že dodal mi inšpiráciu a to, že som mu azda aj ja v niečom možno niečo ozrejmil. O čo teda ide.
Človek prirodzene chce opísať to, čo je pre neho aktuálne, a ty si to spravil. A tí, čo to robia, prekonajú seba samého, čo druhí nedokážu. Aj na to je dobrý tento portál. nadhodi si dobrú otázku, nad ktorou sa možno zmienim v mojom článku, Aký má zmysel vystavovať sa potenciálnemu stresu, pokiaľ to zatiaľ neviedlo k žiadnemu pokroku? To sa pýtaš ty.
My nikdy nevieme, či nejaký náš krok, možno aj chybný, a nechcený, neželaný, nebude viesť k pokroku. Tak, ako aj podľa legendy, či to pravda je, alebo je to len legenda, akési tradovanie, že Isaacovi Newtonovi naozaj padlo jablko na hlavu, a tým pádom prišiel s teóriou o gravitácii, v takej podobe, ako sme sa to učili na fyzike a podobne, to nevieme celkom presne dokázať, ale ani vyvrátiť.
Odpoved nie je jednoduchá, ale na všetko je v podstate riešenie. Pozri odpoviem ti po svojom. Aký ma zmysel teda vystaviť sa stresu, ak to nevedie a neviedlo k pokroku. Odpoveď nie je zložitá, ale ani jednoduchá. Ty si proste nevedel, či tá konkrétna činnosť čo robíš, nebude alebo budev niečom úspešná. To, aká bola sa ukázala na samom konci.
A v živote to tak býva, že nie vždy a všetko sa dá dotiahnuť do víťazného konca. Na to treba niekedy aj chladnú hlavu, a potrebu prijatia takého aký si. Pamätaj si, že všetko má svoj význam. A hoci to tak nevidíš, tak ako som to v mnohom nevidel ani ja, predsa len to slúžilo ako vedľajší produkt, aby v tom potrebnom čase som to zužitkoval ako prísadu do hlavného produktu.
Kedy to vedľajšie sa stalo esenciou a pravou podstatou toho, čo robíme.
Veľa ľudí isto si kladie otázku, či má zmysel robiť veci, ktoré nemajú akýsi hlbší význam, a výsledok bude iba povrchný. Ja som sa o tom zmienil niekoľko krát. Závisí to od situácie a od nastavenia tvojej duchovnej výšky. Pozri sa na to ináč.
Ten, ktorý je v niečom zdravotne obmedzený, je u neho pokrok to, čo ty vnímaš ako prirodzenosť, automatickosť, ba dokonca ti to v niečom začne prekážať. Napríklad ak zvládaš na pešo v pohode fyzicky dlhé trasy, asi ťažko ich bude znášať osoba, ktorá je napríklad zdravotne fyzicky postihnutá, alebo je v pokročilom veku, a bez akejkoľvek formy pomoci sám takýto človek nedokáže nič, alebo máločo spraviť, pretože zdravotne je indisponovaný.
Teda ak by som ti dal takú mini odpoveď v mojom skromnom uvažovaní, toto je niečo, kedy človek dokáže cítiť spokojnosť v nepohodlí. Teda vie, že mu to nijako nepomôže prelomiť stav a vyhrať nad niečím na sto percent, predsa vie, že robí dielčie úspechy. A teda hoci to nebude nikdy stopercentné, vždy lepšie, ako by to nebolo nijak. Aj malý krok dopredu je krok. Ale máme medzi sebou ľudí, ktorí to nechápu, lebo chcú byť perfektní, perfekcionisti, dokonalí, a raz ich tá špičkovosť dobehne, ale paradoxne, nechceným, opačným smerom.
Budú natoľko spokojní, že každý od nich odvráti svoju tvár, svoju pozornosť, už nebudú mať čo svetu ponúknuť.
V istom náboženskom zamyslení som čítal príbeh, že na školu prišiel učiť profesor, ktorý bol naozaj vedomostne nadupaný, a mal naozaj veľa informácii, bol intelektuálne na veľmi vysokej úrovni. Pri skúškach ale bol zronený, pretože veľa jeho zverencov neobstálo, a skúšku nezložilo.
Dostávam sa na záver tohoto článku. V čom teda tkvel problém, by sme sa mohli opýtať? Ťažko povedať. On podal možno dvestopercentný výkon, ale neprinieslo to nijaké ovocie, čo je zvláštne. On vniesol do istého systému akúsi dokonalosť, ale miesto konečnej pohody to privodilo len oveľa väčšiu mieru stresu, nepokonosti, nespokojnosti, nepohodlia, faktory, ktoré ty menuješ v nadpise. Kde je teda chyba. A toto sa stáva aj nám ale ani ja neviem presne kde sa stala chyba. Ale dobré na zamyslenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár