Mnoho ľudí si kladie také normálne otázky, že prečo niekto sa má až príliš dobre, prečo niekto je taký, že mu veci samé padajú z neba, ako sa hovorí, všetko mu leží pri nohách, a on nemusí ani prstom pohnúť.
Myslím si, že niečo je ľuďom určené už vopred, ale na to nepoznám normálne odpoveď. Dosť dlho som to kategoricky vylučoval, to snáď nemôže byť ani pravda. Ale je. Od nás sa samozrejme vyžaduje poriadna dávka odvahy, sebazaprenia, a to nie práve najmenšieho, kus pokory, obetavosti.
Najhoršie je, keď sa oddáš smútku a depresiám. Svet nie je až taký bezfarebný, alebo čierno biely, všetko sa len zdá. Podľa nálady sa nedá posudzovať všetko naokolo.
Mnoho ľudí si seba samého pri nejakom neúspechu časom ako keby predstavuje ako nejakého supermana, ktorý akoby odrazu všetko naraz zdolá, napraví chyby, omyly, a sľubuje si odvtedy rovnú vydláždenú cestu. Ale ono to tak nefunguje, a potom mnoho ľudí prepadá depresii. Skončila sa ideálna nereálna predstava, a nastáva tvrdá realita. Nie každý si vie nájsť východisko po svojom, nie každý na to príde sám, a na všetko potrebuje každý osobitne čas. A každý má svoj čas.
Všade počúvame od niektorých, že aké majú plány do budúcnosti, ale pravda je taká, že ani polovica sa nesplní. Prečo? Nevedel som na to dať odpoveď, ale dnes mi je to jasné. Dosť som zistil aj z blogov, dosť som zistil aj z reálneho života. Lebo mnoho ľudí chce niečo dosiahnuť len preto, aby bolo obdivovaný, a aby si to druhý všimli, a im je to vlastne úplne ukradnuté. Nastáva depresia, lebo nie sme pokojní, a neteší nás ten stav, v ktorom sa nachádzame.
Človek si postupne nahovára, že ti všetko spadne odrazu ku nohám, ale ono to tak nejde. Nasleduje sklamanie. Sklamanie z ľudí, zo seba samého. Kto alebo čo za to môže, opravdivo sa môžeme teraz pýtať. Odpoveď je pritom jednoduchá.
To je výsledok toho, že moho ľudí dalo nesprávne vzory pre druhých v preceňovaní seba samého a pritom o nič vlastne ani nejde. Chce sa silou mocou pred druhými vyťahovať, ale nik o to nestojí. Poznám veľmi dobre také prípady aj osobne, ktorí mi poriadne strpčovali život, ale dobrá správa je, že už to sčasti pominulo, a od prvého augusta bude aspoň dúfam lepšie.
Môžu za to predovšetkým tí ľudia, ktorí ťa jednostaj od seba odstrokovali, odsúvali, ktorí ti stále dookola hovorili, ako ťa vlastne nepotrebujú, a ty si si pripadal skutočne nepotrebný, ani nič nevieš, ale to len preto, lebo oni nevedeli to, v čom si exceloval ty, a veľmi, ale veľmi ti to závideli, veľmi závideli tvoju charizmu, a nedalo im to pokoja. Neznášam takých ľudí. Pokrytcov, čo závidia, ani neviem čo. Ďakujem Bohu, že som nikomu nikdy nič nezávidel, a keď niečo som si prial, čo má druhý, tak preto, aby som zistil, aké to je, ale nie s cieľom ukázať druhým, že mám aj ja to.
Robilo by ťa to potom šťastným? Asi sotva. A keďže nič, ako spomínam v nadpise, ti nepadne k nohám, podľa toho sa treba aj správať. Nikdy nezabudni, z akých pomerov si vyšiel, ak si v rebríčku zrazu poskočil o trochu vyššie. Sláva je veľmi zákerná, a mnohí ľudia sú ňou až príliš opití, a zabúdajú na zadné dvierka.
Tento konflikt osobností som našiel v nejednej literárnej ukážke z obdobia romantizmu, a podobne.
Nikdy neodsúvajme bez nejakých vážnych príčin, bez nejakej zhode okolností, niekoho, koho vlastne môžeme mať pri sebe. Ani len nevieme, ako sa nám veľmi zíde, keď nám bude najhoršie.
Veľa z nás sa napríklad pozastavuje nad tým, prečo sa má ten tak extrémne dobre, svet mu je lajf, nad ničím sa nezaťažuje. Pravda to celkom nie je, ale na druhej strane, ani si nemôže sťažovať.
Veľa ľudí túži po nejakej príležitosti, a nedostane nič, a potom upadajú do depresii, stavov zúfalstva a nevieme nájsť východisko pre naše riešenie. Kladieme si otázku prečo.
Dosť možné, že v tom období, keď nás možno obkľučuje strach, sa len očisťujeme, a nastane v živote akási nová etapa. Rpzprával som sa napríklad na túto tému s mojím jedným veľmi dobrým kamarátom, ktorý má dobré myšlienky, a tak názorovo, sme si skutočne v niečom predsa len podobní, a tam som vybadal koreň problémov, ktoré trápia ľudí, len to taja a nepovedia von zo seba.
Musíme si jeden druhému pomáhať. Mnoho ľudí dostalo do vienka akýsi špeciálny dar od Boha, a spočíva síce v tom, že vedia vystihnúť akokeby úmysel toho druhého, a vedia automaticky posúdiť, v akom nejakom zvláštnom rozpoložení sa momentálne nachádza.
Boli by sme vštetci možno prekvapení, koľko tajomstiev ukrývajú naši kamaráti, a ani nám o tom nepovedia. Je aj všeobecne známe, že veľmi výreční ľudia sú obyčajne na tom možno najhoršie, pretože podvedome nechcú myslieť na zlé, a tak zakrývajú všetko čo sa len dá. A pred ľuďmi sa im na druhej strane aj celkom úspešne darí, ale len keď nie sú sami.
Ktovie čo sa v ich hlave odohráva. Sú ľudia, ktorí nie sú ambiciózni preto, lebo chcú niečo sami od seba dokázať, ale čisto len preto, lebo chcú druhým dať na vedomie svoje znalosti, hoci dosť možné že si aj oni uvedomujú, že nepotrebujú nikomu nič dokazovať.
Buďte skromní, pokorní, slušní, a uvidíte, zmiznú všetci, ktorí vám chceli zle. Ich veľmi škrie vaša dobrá povaha, lebo vlastníte niečo, oč oni nemajú. Nech sa vám všetkým darí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
otváraš veľmi veľa tém... neviem, na čo skôr reagovať. Skúsim na toto:
"že prečo niekto sa má až príliš dobre, prečo niekto je taký, že mu veci samé padajú z neba..."
podľa mňa to je KARMA : čo do vesmíru vysielaš, to sa ti z neho vráti. Nežijeme jeden život, teda dostihnú nás naše skutky, naše činy a naše úmysly.
Predstavujem si to tak, že ked sa niekto narodí ako dieťa, ktoré týrajú - sám bol človekom, čo týral malé dieťa.
Ked sa niekto má až príliš dobre, zrejme robil veľa dobra a má to za odmenu. Ale iste jeho terajší stav nebude trvať donekonečna... v budúcnosti sa zmení podľa toho, ako sa človek správa dnes, čo koná a ako myslí.
"že prečo niekto sa má až príliš dobre, prečo niekto je taký, že mu veci samé padajú z neba..."
podľa mňa to je KARMA : čo do vesmíru vysielaš, to sa ti z neho vráti. Nežijeme jeden život, teda dostihnú nás naše skutky, naše činy a naše úmysly.
Predstavujem si to tak, že ked sa niekto narodí ako dieťa, ktoré týrajú - sám bol človekom, čo týral malé dieťa.
Ked sa niekto má až príliš dobre, zrejme robil veľa dobra a má to za odmenu. Ale iste jeho terajší stav nebude trvať donekonečna... v budúcnosti sa zmení podľa toho, ako sa človek správa dnes, čo koná a ako myslí.
Napíš svoj komentár
za blog !