Chcel by som sa tematicky povenovať teda ešte k téme, ktorú som pred časom sa snažil rozpracovať, načrtnúť, a teraz by som chcel to akosi prepojiť ideovo s týmito vianočnými sviatkami. Opätovne, tak ako minule v tomto článku by som sa chcel povenovať a vyjadriť nové myšlienky k tomuto citátu.

Sloboda neprichádza, keď vlastníme všetko, ale keď nič nevlastní nás.

Ako som teda spomenul v tom článku, v súčasnom svete si pod pojmom sloboda predstavujeme všetko možné, a nie vždy to korešponduje s pravdou. Ako to teda myslím, pokúsim sa vyjadriť.

Ako spomínam, je veľmi ťažké dosiahnuť stav, a samozrejme a v kresťanskom a duchovnom ponímaní nie to ešte zo svetského, profánneho, ateistického, kedy som naozaj od niečoho slobodný, čo ma nič nespútava, nič a nik ma neurčuje, nikto sa do mňa nestará, a podobne.

Pamätám sa, keď som bol v škole, a náhodou z nejakého náročnejšieho predmetu napríklad vyučujúci sa nemohol zúčastniť. Napríklad z takých dejín filozofie, čo svojím obsahom asi 500 strán s riadkovaním 50 na jednu stranu bol fakt problém pochopiť, a prežiť prednášku pri tomto predmete, čo i len prednášku bolo pre mnohých vyslovene nadľudská sila.

Je pravda, že z líniového odvetvia ako filozofická teológia, antropológia, filozofická etika, filozofia kultúry, tieto príbuzné predmety ma vcelku bavili, pretože mal som viaceré otázky ako mladý 19 ročný študent, ktorým som nerozumel, ktorým som do toho času nechápal, a považoval za zbytočné. Neskôr, keď som si aj po rokoch niekedy spomenul na niektoré filozofické rady, ako proste obstáť v živote s nohami pevnými na zemi, mal som pocit, že zrazu môžem čerpať z toho, že naozaj mi to dalo akýsi zmysel do života, a naozaj tá láska k múdrosti, ale predovšetkým bázeň k poznaniu biblických a iných vied ma priviedla k poznaniu seba samého, svojej identity, to, ako som to spomínal aj v minulom blogu, že naozaj, dá to človeku silu postaviť sa a čeliť problému nie po prvý raz, ale aj po druhý, alebo tretí, alebo po nespočetný pokus.

Mnohí si neuvedomujeme, ale naozaj denne čelíme mnohým nie že problémom, ale nazval by som to výzvam, ktorých nesplnenie a odloženie mi neskoršie môže spôsobiť istý problém. Niečo ako školákom s prázdninami, aktuálne vianočnými, že dnes síce je deň po štedrom dni, ešte majú čas, do silvestra je šesť dní, potom novy rok, potom ešte dákych šesť dní, veď kde sa mám predsa ponáhľať, na všetko mi stačí príprava možno nejaká dvojhodinová deň pred nástupom do školy, a vybavená vec. Takto to rieši možno 9 z desiatich študentov, niet sa samozrejme čomu čudovať, tomuto trendu som sa nevyhol ani ja počas štúdia, ale snažil som sa to dobehnúť priebežne, čo som hodnotil ako dobrý krok, pretože som chcel byť dôsledný, hoci nie vždy mi to išlo.

Záverom chcem povedať ešte v krátkosti na koniec blogu. A toto je jadro príbehu, kedy aj tá sloboda v prijímaní a spracovaní informácii je presne o tom, že nemôžem si osvojiť akýsi vyhradený názor, ale potrebujem akýsi priestor na spracovanie informácii, aby som vedel posúdiť, čo mi teda osoží, a čo mi môže naopak uškodiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár