Chcel by som to teraz priamo prepojiť s týmito vianočnými sviatkami. Naozaj v ruchu uponáhľaných posledne doznievajúcich adventných dní sme mali možnosť azda vidieť ľudí, ktorí na poslednú chvíľu kupujú akési vianočné darčeky, naháňajú sa po obchodných domoch, ktoré sú v danej chvíli a okamihu premenné na nakýsi druhý domov pre tých, ktorí stále čosi zháňajú, niečo nakupujú, niečomu sa chcú venovať, a aby to stihli vpravý čas a na poslednú chvíľu ako sa hovorí.
Tu by som chcel spomenúť to, čo vyznávajú tí, pre ktorých vianoce, pravá podstata vianoc nehovorí nič, a síce, že človek, ktorý sa riadi len týmto vonakjším, a nevie to spojiť do duchovnej súhry, do inej roviny uvažovania, je akákoľvek oslava len zbytočnosťou, ktorú treba vybaviť čo najkrajšom čase, a znovu sa vrátiť do starých koľají. Je to presne ako napríklad akási povinná, alebo vynútená návšteva z príležitosti nejakých menín, alebo narodenín. Celkom milá oslava sa teda celkom isto môže zmeniť razom na nejakú trpenú návštevu, kde sa necítim v prvom rade prijatý, a v druhom rade šťastný, že som azda aspoň na krátky čas mohol vytvoriť s niekým spoločenstvo, ktoré mi v živote dáva istú náplň do života, a následnej jeho zmysel.
Alebo teraz prežívame vianoce, a napríklad niektorí v ktorých drieme ako také kresťanské povedomie raz za rok, alebo dva, alebo tri krát kôli akejsi špecifickej atmosfére, ktorú im samozrejme nechcem brať, ani odopierať, ani nejako vyčítať, navštívia kostol, kde sa konajú bohoslužby, a vnímajú povrchne všetko to, čo sa deje. Samozrejme robiť z duchovnej činnosti akúsi seansu, kde mám odchádzať preplnený zážitkom je nezmysel, pretože poňatie viery je u každého individuálne. Ale tu by som sa chcel pozastaviť.
A síce, práve keď sa zamyslím nad zmyslom vianoc... naozaj... Je to o slobode. Je to práve o tej slobode, ktorú mi Pán vydobil mocou Ducha Svätého, mocou a silou Písma Svätého, na stránkach ktorých sa dozviem, či už si niečo prečítam, alebo si vypočujem omnoho viac. Zvestovať zajatým oslobodenie, neslobodných prepustiť na slobodu a podobne.
Pripomíname si vianoce kedy si uvedomujeme, že toto všetko je naozaj veľký dar, ktorý nás prekračuje, a ktorý nie sme schopní si vytvoriť sami. Je to niečo ako to, čo človek nedokáže vykonať, a potrebuje pomoc. darmo chceš niečo kúpiť, keď nemáš na to peniaze, a keď máš peniaze, obchod možno bude zatvorený, alebo tam nebude ten tovar, ktorý si práve žiadaš.
Dnes ma napríklad napadlo, nebol som si istý, či fungujú čerpačky, kôli tomu, že som si chcel natankovať, hoci ešte by som mal čosi prejsť. Ale som nešiel. Nie preto, že chcem jazdiť na spotrebu, aj keď ma zastihnú situácie, kedy tomu je naozaj tak, ale snažím sa byť opatrný, a dávať pozor, ale preto, lebo som si uvedomil, že nie je pekné otravovať kohosi ešte aj na sviatok.
Mnohí síce pracujú s chuťou, ale spája nás len jedno jediné, a to to, že pracovať človek musí, a nemá v podstate na výber. Práve ale sloboda v tom, že niečo nemôžeme... teda chcem slobodu aj v prípade, že sa cítim obmedzený a obmedzovaný v nejakej činnosti primárne spočíva v tom, že si jednoducho odopriem to, čo chcem teraz hneď, ktoré proste ani neriešim, či niečo chcem, za bežných okolností všedného pracovného dňa, kedy jednoducho trochu sa myšlienkovo pozastavím, či to naozaj potrebujem, a či to nie je len jeden z mojich ďalších rozmarov, ktorým sa dá účinnejšie predísť.
Záverom chcem o slobode ešte toľkoto napísať. Práve sloboda primárne závisí od toho, či si viem vybrať z viacero alternatív, možnosti výberu, za predpokladu, že všetky uvedené možnosti sú si svojou hodnotou rovnocenné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár