Teda dám ti úvodom môjho článku, príspevku, túto filozofickú otázku. Keď ti ukážem dom, a poviem ti, že ho nik nepostavil, lebo stavbárov sme nevideli, uveríš tomu? Teda uveríš idei, že sa postavil sám od seba?
Asi taká je váha argumentu k tvojej otázke. Ale odpoviem ti tak, ako odpovedala Matka Tereza nejakému novinárovi. Ak Boh neexistuje, a po smrti nič nie je, nemáme sa čoho obávať, lebo sme prežili aspoň plnohodnotný život (aspoň podaktorí) ale ak Boh jestvuje, a neveríš v Neho napriek váhe a ťarchy dôkazov (teologické učenia, biblia, duchovný život, kresťanstvo a pod) a potom zistíš, že si sa mýlil, prakticky máš problém.
Kresťan ako taký, samozrejme nemá čo stratiť. Odpoviem ti bibliou. Ak mi zoberú plášť, dám im aj vrchný odev.
Ak mi zoberieš desať eur, dám ti možno ešte o euro navyše. Ak mi chceš ukradnúť jedlo, dám ti aj to, čo som mal odložené od včera.
Týmto príkladom ti chcem povedať toľko, že ja ako kresťan dokážem naplniť svoj život niečím, čo zmysluplne ako píšem, vypĺňa čas môjho života. A čas môjho života, podobne ako tvojho, sa predlžovať nikdy nebude, to je viacmenej logický fakt, bude sa len skracovať.
Prestaň sa zamýšľať nad tým, čo je po smrti. Aj tak ťa nahlodáva myšlienka, že čo ak naozaj tá biblia má pravdu, čo pravdu zaručene má, a ty si sa pomýlil. Dajme tomu, že hoci v Boha teda neveríš očividne, avšak môžem uveriť tej idey, myšlienke, že si dobrý človek. Ako môžeš byť dobrý človek, že odsudzuješ existenciu a podstatu niekoho, o kom nevieš vyvrátiť, že neexistuje. veď to je blud vylučujúci jeden druhé.
Poviem ti moju interepretáciu.
Boh ti odpustí teoreticky každú nevedomosť, zoširoka citujem slová biblie, ktoré spomínajú, že Boh odpustí každý hriech, ale kto sa rúha Duchu Svätému, tomu sa neodpustí. Citujem Matúšovo Evanjelium, ktoré samozrejme v prípade záujmu si to samozrejme môžeš overiť a prečítať, že sa nemýlim. Teda nájdeme to v súradniciach Mt, 12,32 ale maj sa na pozore, že ak vytrvalo odmietaš niečo, čo ťa môže obohatiť, v konečnom dôsledku na tvoju existenciu to môže mať fatálne následky.
Jestvuje mnoho tvrdení o tom, ako sa mnohí rúhavo a povážlivo zmienili o neexistencii Boha, a Boh ich za to vyslovene kruto potrestal odňatím ich života.
Raz som o tom písal blog, môžeš si to prečítať, opakovať sa nebudem, avšak vypichnem jednu skutočnú udalosť, ako jedna dievčina, náhliaca sa na zábavu s kamarátmi na aute rozprávala sa s matkou. Matka jej povedala, citujem...
"...dcéra moja, dávaj si pozor, a nech je Boh s tebou..."
Neviem presne v akom poradí tieto slová vyslovila, ale tá idea je táto čo som napísal. Dcéra jej povedala v tom zmysle, opäť parafrázujem že len či bude Boh mať v kufri dosť miesta, pretože v aute sú už všetci plní.
Situácia sa tak vyvinula, že auto po niekoľkých kilometroch fatálne spôsobilo dopravnú nehodu, následkom čoho celá posádka vozidla tragicky zahynula. Len pri danej expertíze dopravnej nehody sa zistilo, že skutočne, zadná časť auta kdesi priestor medzi zadnými sedadlami a kufrom, alebo kapotou kufra, ostal akoby zázrakom naozaj neporušený.
To bol prakticky ten kufor auta, o ktorom sa dievčina priam prorocky zmienila, že Boh by sa zmestil akurát tak do kufra. Parafrázoval som tento príbeh.
Vo svete sa x príbehov stalo, ktoré mali tragický koniec, kedy sa pokúšali ľudia zahnať Boha mimo svojho dosahu, nemať ho pri sebe, robiť si posmech z náboženských vecí.
Predposledná vec, čo ti chcem povedať, a to spomeniem aj v mojom novom blogu je približne tá, hoci túto situáciu som opisoval v jednom článku, ale dnes som sa k tomu na popud tejto ankety tematicky vrátil opätovne, že zbytočne sa budeme hrať na frajerov, kedy dobre vieme, kde raz skončíme.
Vo večnosti, ako oddaní kresťania v náručí Boha, alebo ako tí, ktorí ho zapreli, stratili akúkoľvek motiváciu v živote stať sa lepšími, trochu uveriť, čo i len trochu uveriť tej možnosti, že Boh je Pánom celej zeme, a keď sa opriem o Neho celou silou, neprídem o nič, môžem len získať. Avšak keď odmietneš toto opretie, stane sa logický opak. Nezískaš možno nič, čo by hypoteticky, alebo slovotvorne nevadilo, lebo si povieš, že nič nepotrebuješ, avšak stratíš všetko. Úplne všetko.
Mienka kresťanov je, čo ako kresťan plne vyznávam a verím, že smrťou sa život nekončí, iba mení jeho forma, ktorá hypoteticky môže byť dvojaká.
Jedny kresťania veria v bezpodmienečné pokračovanie života po smrti vo večnosti, v nebi najlepšie, v spoločenstve s Pánom Bohom radovať sa, druhí kresťania protestantského prúdu veria v to, že po smrti budeš spať v prachu zeme v hrobe, a Boh pri poslednom súde na konci sveta ťa vzkriesi z mŕtvych, a uvedie do nového života, kde nebude bolesť, ani plač, ale radosť v Duchu Svätom vo večnom spojení s Bohom.
Obe tieto kresťanské "teórie" sú prakticky pravdivé, pretože koniec koncov vzkriesenie tela je udalosť budúceho veku, ktorý veria všetci kresťania, a v istom oklieštenom poňatí niečo podobné duchovné hodnoty presahujúce tento svet vyznávajú prakticky všetky náboženstvá ako také.
Čiže bez kúsku sentimentality ako človek, ktorý skúsil v tejto oblasti skúmania Božieho Slova ti odporúčam, skús prosím ťa popremýšľať, či náhodou vo svojom vlastnom vnútri a vyvodzovania osobného rozhodovacieho procesu nerobíš niekde predsa len chybu, ktorá sa ešte teoreticky, ale aj prakticky dá kľudne zvrátiť na správnu cestu, kým je ešte čas. Pretože je dosť možné, že zajtra, pozajtra, o takomto čase možno z tvojej strany, keďže sa jedná o tvoju situáciu, to možné už prakticky nebude, a možno tušíš, na čo asi mierim. Nech sa ti darí a veľa zdravia, nielen toho telesného, ale predovšetkým aj duševného.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
protiuder22
2. 12.decembra 2022 23:30
Ak je Boh dokonalé bytie (povedzme)... prečo má potrebu kohokoľvek trestať?
2
@protiuder22 odpoveď je principiálna dvojaka. 1.Boh nikoho netrestá pasívne. 2. trestáme sa sami, pretože trest prichádza ako následok nejakého sa previnenia. príklad. ukradneš z obchodu tovar s drahším finančným obnosom, alebo drahšou hodnotou, a bude to posudzovaný ako trestný čin, za ktorý ti hrozí väzenie. je jedno, či si ukradol napríklad 4 ks. mrazených kurčiat s hodnotou cca 15 eur, alebo si ukradol napríklad nové auto z autosalónu. odpoviem ti prečo. to všetko, ako také, je jedno, aj keby to malo hodnotu 0 eur, niekomu principialne patri. nikomu nie je dovolené násilne (lúpež) alebo iným nedovoleným spôsobom odňať cudziu vec či už bez vedomia, alebo proti vôľi majiteľa. prvý spôsob sa volá krádež, druhý spôsom sa volá lúpež. za krádež v obchode je prakticky menší trest ako lúpež v rodinnom dome, pri ktorom prepadneš majiteľa a spôsobíš škody na majetku, prípadne živote.
nasleduje trest. čiže najprv ťa obžalujú, potom obvinia, a potom napríklad ideš sedieť.
Keď tieto postupy volí nezávislý súd, ktorý nerieši skutkovú podstatu z nábožensko duchovného hľadiska, budeš skrátka potrestaný.
Tak je to presne aj s Bohom ako dokonalým bytím, samozrejme ako pre koho. Ja ako kresťan uznávam Boha, ty možno ako ateista nie.
Tvoja otázka je veľmi namieste, avšak vyžaduje to jeho spravodlivosť.
Nič pravdepodobne neostane bez odmeny.
odmena nie je len za to dobré, čo logicky môžeme slovotvorne vydedukovať, ale aj to, čo spravíme za zlé.
Ale prakticky pýtaš sa dobre.
Ak to pojmeme zo sebe vlastného úsudku, jestvuje niekoľko možnosti.
Ak dokážeš TY, bez ohľadu na vierovyznanie, alebo si ateista, odpustiť krivdu spáchanú na tebe tak, že nebudeš mať výhrady voči previnilcovi, je to veľmi chvályhodný počin.
Takýmto spôsobom sa napokon zachová Boh k tebe, pretože jestvuje biblické pravidlo že Boh síce trestá, ale sa aj zmiluje. Vysvetlím bližšie.
Potrestá ťa tým, že previnenie ti odpustí v PLNOM ROZSAHU.
AVŠAK! TREST za hriech si ponesieš.
v praktickom živote to znamená, že napríklad keď ťa policajt zastaví a previniš sa prestupenim dopravného priestupku, za vybavenú vec sa považuje, ak zaplatíš pokutu na mieste. pokiaľ ju zaplatíš, od toho počinu sa považuješ za "čistého" človeka. je ti odpustené.
Avšak ak niečo zopakuješ známym 3x a dosť, zoberu ti trvalo vodičský.
Jestvuje mnoho ľudí, ktorí sa previnia aj v kresťanstve mnohokrát po sebe fatálne. uvediem ti príklady.
Žena ide na potrat možno dvakrát po sebe. prvý raz preto, lebo je tehotná v pätnástich rokoch, aby nebola hanba na základnej škole.
Druhý raz ide na potrat preto, lebo má 24 rokov, chodí s priateľom, teda nie je vydatá, ale koli napríklad alkoholizmu, alebo drogám sa jej narodí poškodené dieťa, a ona sa rozhodne pre potrat, pretože ani mentálne nie je vybavená byť matkou a starať sa oň.
Má právo štát takúto ženu poslať do väzenia. V niektorých krajinách určite.
Nik nemá potrebu nikoho trestať. Trest si privodzuješ sám napríklad tým, že nesieš doživotné následky z niečoho, čo si vykonal, ale nikdy si to neoľutoval, a nikdy si sa nezamyslel nad skutočnosťou, že v podstate si sa previnil, a aspoň súkromne, sám pred sebou si vstúpiš do svedomia, a povieš si, že nejakým (akýmkoľvek) spôsobom svoj minulý hriech proste chceš odčiniť tým, že sa snažiš o seba nápravu.
Viem, že som ti to napísal v podobne niekoľkých príkladov z reálneho života, ale všetky sú pravdivé a doložené na základe božieho poriadku, nielen trestno právneho.
posledne čo zhrniem je toľko, že Boh nikoho netrestá ako takého (samozrejme že potrestá) ale...
Ale človek si nesie následok toho, čo vykonal, pokiaľ nikdy ten počin neoľutoval, a nikdy nevykonal nápravu, aby si sa stal lepším človekom.
v takom prípade je ten trest od Boha úplne logický, a naprieč dejinám máme správy. uvediem ti aspon jeden.
Judáš bol milosťami obdarený apoštol, ktorý bol v Ježišovej spoločnosti a predsa ho zradil. Nemusel, ale zlákali ho peniaze.
Pre peniaze zradil Ježiša, ktorého síce podľa ježišovho vlastného proroctva zabiju, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
Nič to nemení na skutočnosti, že Judáš zradiť nemusel. Nemusel "bonznúť " pána Ježiša. on mal možnosť povedať nie.
Keďže judáš si volil cestu pohodlia za 30 strieborných a zradil Ježiša, Ježiš ho za to potrestal tým, že Judáš je zatratený v pekle miesto spasených v nebi na mieste svätých apoštolov, miesto ktorého zaujal Matej ako dvanasty apoštol po judášovej smrti.
čiže Boh koho potrestal? nepotrestal nikoho. hriešny človek sa trestá sám, keďže vedome v niečom odmietneš Boha. Môžeš si sám menovať spústu previnení, trestných činov, prečinov, deliktov, hriechov, za ktoré si zasluhuješ civilný trest od štátu, alebo nejaké potrestanie od Boha, navonok neviditeľné, navonok neškodné, avšak dosť výstražné.
V skratke to zhrniem asi tak, že podstata Boha nie je samozrejme výsada niekoho trestať z náruživosti, ale ukázať, že za svoje zlé počiny pokiaľ ich neoľutuješ a nevykonáš pokánie, trest si istotne zasluhuješ.
asi toľko.
nasleduje trest. čiže najprv ťa obžalujú, potom obvinia, a potom napríklad ideš sedieť.
Keď tieto postupy volí nezávislý súd, ktorý nerieši skutkovú podstatu z nábožensko duchovného hľadiska, budeš skrátka potrestaný.
Tak je to presne aj s Bohom ako dokonalým bytím, samozrejme ako pre koho. Ja ako kresťan uznávam Boha, ty možno ako ateista nie.
Tvoja otázka je veľmi namieste, avšak vyžaduje to jeho spravodlivosť.
Nič pravdepodobne neostane bez odmeny.
odmena nie je len za to dobré, čo logicky môžeme slovotvorne vydedukovať, ale aj to, čo spravíme za zlé.
Ale prakticky pýtaš sa dobre.
Ak to pojmeme zo sebe vlastného úsudku, jestvuje niekoľko možnosti.
Ak dokážeš TY, bez ohľadu na vierovyznanie, alebo si ateista, odpustiť krivdu spáchanú na tebe tak, že nebudeš mať výhrady voči previnilcovi, je to veľmi chvályhodný počin.
Takýmto spôsobom sa napokon zachová Boh k tebe, pretože jestvuje biblické pravidlo že Boh síce trestá, ale sa aj zmiluje. Vysvetlím bližšie.
Potrestá ťa tým, že previnenie ti odpustí v PLNOM ROZSAHU.
AVŠAK! TREST za hriech si ponesieš.
v praktickom živote to znamená, že napríklad keď ťa policajt zastaví a previniš sa prestupenim dopravného priestupku, za vybavenú vec sa považuje, ak zaplatíš pokutu na mieste. pokiaľ ju zaplatíš, od toho počinu sa považuješ za "čistého" človeka. je ti odpustené.
Avšak ak niečo zopakuješ známym 3x a dosť, zoberu ti trvalo vodičský.
Jestvuje mnoho ľudí, ktorí sa previnia aj v kresťanstve mnohokrát po sebe fatálne. uvediem ti príklady.
Žena ide na potrat možno dvakrát po sebe. prvý raz preto, lebo je tehotná v pätnástich rokoch, aby nebola hanba na základnej škole.
Druhý raz ide na potrat preto, lebo má 24 rokov, chodí s priateľom, teda nie je vydatá, ale koli napríklad alkoholizmu, alebo drogám sa jej narodí poškodené dieťa, a ona sa rozhodne pre potrat, pretože ani mentálne nie je vybavená byť matkou a starať sa oň.
Má právo štát takúto ženu poslať do väzenia. V niektorých krajinách určite.
Nik nemá potrebu nikoho trestať. Trest si privodzuješ sám napríklad tým, že nesieš doživotné následky z niečoho, čo si vykonal, ale nikdy si to neoľutoval, a nikdy si sa nezamyslel nad skutočnosťou, že v podstate si sa previnil, a aspoň súkromne, sám pred sebou si vstúpiš do svedomia, a povieš si, že nejakým (akýmkoľvek) spôsobom svoj minulý hriech proste chceš odčiniť tým, že sa snažiš o seba nápravu.
Viem, že som ti to napísal v podobne niekoľkých príkladov z reálneho života, ale všetky sú pravdivé a doložené na základe božieho poriadku, nielen trestno právneho.
posledne čo zhrniem je toľko, že Boh nikoho netrestá ako takého (samozrejme že potrestá) ale...
Ale človek si nesie následok toho, čo vykonal, pokiaľ nikdy ten počin neoľutoval, a nikdy nevykonal nápravu, aby si sa stal lepším človekom.
v takom prípade je ten trest od Boha úplne logický, a naprieč dejinám máme správy. uvediem ti aspon jeden.
Judáš bol milosťami obdarený apoštol, ktorý bol v Ježišovej spoločnosti a predsa ho zradil. Nemusel, ale zlákali ho peniaze.
Pre peniaze zradil Ježiša, ktorého síce podľa ježišovho vlastného proroctva zabiju, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.
Nič to nemení na skutočnosti, že Judáš zradiť nemusel. Nemusel "bonznúť " pána Ježiša. on mal možnosť povedať nie.
Keďže judáš si volil cestu pohodlia za 30 strieborných a zradil Ježiša, Ježiš ho za to potrestal tým, že Judáš je zatratený v pekle miesto spasených v nebi na mieste svätých apoštolov, miesto ktorého zaujal Matej ako dvanasty apoštol po judášovej smrti.
čiže Boh koho potrestal? nepotrestal nikoho. hriešny človek sa trestá sám, keďže vedome v niečom odmietneš Boha. Môžeš si sám menovať spústu previnení, trestných činov, prečinov, deliktov, hriechov, za ktoré si zasluhuješ civilný trest od štátu, alebo nejaké potrestanie od Boha, navonok neviditeľné, navonok neškodné, avšak dosť výstražné.
V skratke to zhrniem asi tak, že podstata Boha nie je samozrejme výsada niekoho trestať z náruživosti, ale ukázať, že za svoje zlé počiny pokiaľ ich neoľutuješ a nevykonáš pokánie, trest si istotne zasluhuješ.
asi toľko.
3
V blogu si napísal toto: "Jestvuje mnoho tvrdení o tom, ako sa mnohí rúhavo a povážlivo zmienili o neexistencii Boha, a Boh ich za to vyslovene kruto potrestal odňatím ich života."
Tak ako teda?
Tvoj komentár a aj blogy sú nekonzistentné, prepáč.
Tak ako teda?
Tvoj komentár a aj blogy sú nekonzistentné, prepáč.
4
@protiuder22 Boh sa vysmievať nedá a na každého človeka má rovnaký meter. Rozdiel "pravdepodobne" je v otázke tvojej a mojej osobnej pripravenosti. Príklad.
Ja verím v niečo také, v čo ty buď 1.neveríš 2. minimálne pochybuješ. pokiaľ o niečom pochybuješ čo i len minimálne, nedá sa povedať, že v to stopercent neveríš, pretože existenca pochybnosti o niečom dáva šancu spätného pohľadu na danú vec a možnosť opätovného návratu na správnu cestu, pokiaľ ešte v danom skúmaní nie si už hodne ďaleko.
keď ti dám na výber poliať tekutinou káble pod elektrickým napätím, nie je jedno, aká tekutina to je. buď je to destilovaná voda, ktorá logicky elektrický prúd nevedie. a v tom prípade máš vyhraté, lebo nič sa nestane. alebo je to opak destilovanej, čiže obohatená tekutina, ktorá prúd už vedie, a ty máš problém, pretože riskuješ poškodenie zdravia.
na tomto zdanlivo jednoduchom fyzikálnom príklade som ti dokázal nielen existenciu Boha, ten existuje aj ked o tom si presvedčený že neexistuje, ale to, akí sme naivní a citovo nevyrovnaní ľudia.
Mnohí ľudia sa pomýlili vo svojom úsudku len preto, lebo nerozumejú duchovným princípom tohoto sveta.
Určite nie celkom im rozumiem ako kresťan aj ja. Aj ja celkom prirodzene nerozumiem mnohým záležitostiam tejto viery. Napríklad prečo chrapúni ovládajú tento svet ktorí nevedia "otčenáš" spamäti. Prečo chrapúni, ktorí si robia posmech z Boha, náboženstva sú miliardári, milionári, v živote netrpeli biedu, núdzu, nikdy neboli hladní, nikdy neriešili problémy, ktoré každodenne stretajú, prirodzene, tak ateistov, ako kresťanov. prečo prečo... no neviem prečo. Lebo všetko vedieť neviem, a ani nemôžem.všetko vedieť je nemožné, lebo to vie len Boh. Dokonca by sme mohli polemizovať v tomto aj ďalej, pretože ani Pán Ježiš nemal odpoveď na to, že kedy bude koniec sveta, a odvolával sa na to, že to vie iba Boh Otec, a Syn to nevie, teda myslel na seba.
čo však vieme (ako ktorí) je približne to, že skúsim aspoň nasledovné.
Skúsim vo svojom vnútri čoraz častejšie analyzovať svoje konanie, a skúsim rešpektovať napríklad niektoré morálne princípy a zásady, ktorých oporou je kresťanské učenie v širšom aj užšom slova zmysle.
Pokús sa zamyslieť nad tým, či naozaj Boh bez trestu nenechá matku dieťata, ktoré dá zabiť na potratovej klinike, alebo osobu, ktorá vykoná eutanáziu na chorom človeku, či už mladom, alebo starom len preto, lebo pomoc blížnemu mu je cudzia, alebo sa nedokáže pozerať na ľudské utrpenie, čoho súčasťou a aktérmi sme všetci ľudia na tejto zemi do jedného.
V mojej viere nehľadám logické odvôvodnenia čo všetko môže obohatiť, alebo znehodnotiť môj život, či už biedny, chudobný, alebo bohatý a naplnený a prestýtený všetkým, čím si niekto dokáže predstaviť.
V mojej viere hľadám logické súvislosti, teda uvažovaním nad situáciami v mojom živote, ktoré má chtiac nechtiac prinútia uvažovať aj v inom kontexte, ako sú, v tom, že možno v niečom sa mýlim, a ponúkajú mi námet, ako to napraviť.
Jestvuje mnoho príbehov o obrátení človeka, nielen na kresťanstvo, ale aj na to, aby človek akosi "prepol" a prehodil výhybku vo svojom rozmýšľaní a konaní, ktoré bolo zaiste nesprávne, ale nestal sa ani jeden prípad, kedy by človek prepol výhybku vo svojom myslení a konaní, že odmietne dobro, a volí cestu zla, ktoré mu škodí, ktoré mu ničí život, ktoré ho vedie vedome do záhuby, ktoré ho robí nešťastným fyzicky a psychicky, ktoré mu spôsobuje tyraniu a traumu v celoživotnom procese. Kto má prosím ťa rád takýto život? možno sa medzi nami niekto taký nájde ale daj si otázku, či je psychicky v poriadku.
záverom chcem povedať k môjmu článku asi toľko, že individualita človeka, samostatné rozhodovanie spravilo toľko zla vo svete, že si to nevieme ani predstaviť.
Človek si myslí, ale žiaľ, len myslí, že sám dokáže všetko. Opak je pravdou. Sám dokážeš veľmi veľa vecí len pokaziť, pokiaľ si nedáš povedať.
Ja verím v niečo také, v čo ty buď 1.neveríš 2. minimálne pochybuješ. pokiaľ o niečom pochybuješ čo i len minimálne, nedá sa povedať, že v to stopercent neveríš, pretože existenca pochybnosti o niečom dáva šancu spätného pohľadu na danú vec a možnosť opätovného návratu na správnu cestu, pokiaľ ešte v danom skúmaní nie si už hodne ďaleko.
keď ti dám na výber poliať tekutinou káble pod elektrickým napätím, nie je jedno, aká tekutina to je. buď je to destilovaná voda, ktorá logicky elektrický prúd nevedie. a v tom prípade máš vyhraté, lebo nič sa nestane. alebo je to opak destilovanej, čiže obohatená tekutina, ktorá prúd už vedie, a ty máš problém, pretože riskuješ poškodenie zdravia.
na tomto zdanlivo jednoduchom fyzikálnom príklade som ti dokázal nielen existenciu Boha, ten existuje aj ked o tom si presvedčený že neexistuje, ale to, akí sme naivní a citovo nevyrovnaní ľudia.
Mnohí ľudia sa pomýlili vo svojom úsudku len preto, lebo nerozumejú duchovným princípom tohoto sveta.
Určite nie celkom im rozumiem ako kresťan aj ja. Aj ja celkom prirodzene nerozumiem mnohým záležitostiam tejto viery. Napríklad prečo chrapúni ovládajú tento svet ktorí nevedia "otčenáš" spamäti. Prečo chrapúni, ktorí si robia posmech z Boha, náboženstva sú miliardári, milionári, v živote netrpeli biedu, núdzu, nikdy neboli hladní, nikdy neriešili problémy, ktoré každodenne stretajú, prirodzene, tak ateistov, ako kresťanov. prečo prečo... no neviem prečo. Lebo všetko vedieť neviem, a ani nemôžem.všetko vedieť je nemožné, lebo to vie len Boh. Dokonca by sme mohli polemizovať v tomto aj ďalej, pretože ani Pán Ježiš nemal odpoveď na to, že kedy bude koniec sveta, a odvolával sa na to, že to vie iba Boh Otec, a Syn to nevie, teda myslel na seba.
čo však vieme (ako ktorí) je približne to, že skúsim aspoň nasledovné.
Skúsim vo svojom vnútri čoraz častejšie analyzovať svoje konanie, a skúsim rešpektovať napríklad niektoré morálne princípy a zásady, ktorých oporou je kresťanské učenie v širšom aj užšom slova zmysle.
Pokús sa zamyslieť nad tým, či naozaj Boh bez trestu nenechá matku dieťata, ktoré dá zabiť na potratovej klinike, alebo osobu, ktorá vykoná eutanáziu na chorom človeku, či už mladom, alebo starom len preto, lebo pomoc blížnemu mu je cudzia, alebo sa nedokáže pozerať na ľudské utrpenie, čoho súčasťou a aktérmi sme všetci ľudia na tejto zemi do jedného.
V mojej viere nehľadám logické odvôvodnenia čo všetko môže obohatiť, alebo znehodnotiť môj život, či už biedny, chudobný, alebo bohatý a naplnený a prestýtený všetkým, čím si niekto dokáže predstaviť.
V mojej viere hľadám logické súvislosti, teda uvažovaním nad situáciami v mojom živote, ktoré má chtiac nechtiac prinútia uvažovať aj v inom kontexte, ako sú, v tom, že možno v niečom sa mýlim, a ponúkajú mi námet, ako to napraviť.
Jestvuje mnoho príbehov o obrátení človeka, nielen na kresťanstvo, ale aj na to, aby človek akosi "prepol" a prehodil výhybku vo svojom rozmýšľaní a konaní, ktoré bolo zaiste nesprávne, ale nestal sa ani jeden prípad, kedy by človek prepol výhybku vo svojom myslení a konaní, že odmietne dobro, a volí cestu zla, ktoré mu škodí, ktoré mu ničí život, ktoré ho vedie vedome do záhuby, ktoré ho robí nešťastným fyzicky a psychicky, ktoré mu spôsobuje tyraniu a traumu v celoživotnom procese. Kto má prosím ťa rád takýto život? možno sa medzi nami niekto taký nájde ale daj si otázku, či je psychicky v poriadku.
záverom chcem povedať k môjmu článku asi toľko, že individualita človeka, samostatné rozhodovanie spravilo toľko zla vo svete, že si to nevieme ani predstaviť.
Človek si myslí, ale žiaľ, len myslí, že sám dokáže všetko. Opak je pravdou. Sám dokážeš veľmi veľa vecí len pokaziť, pokiaľ si nedáš povedať.
5
Naďalej ostávam presvedčený o tom, že tvoje argumenty sú nekonzistentné, pretože miešaš dohromady kritické myslenie a vieru/domnienky.
Pozorujem, že sa rád vykecávaš, nevadí mi to, ale už nemám záujem na to reagovať.
Ak by si bol ochotný diskutovať čisto o osobnej empirickej skúsenosti, som za.
Pozorujem, že sa rád vykecávaš, nevadí mi to, ale už nemám záujem na to reagovať.
Ak by si bol ochotný diskutovať čisto o osobnej empirickej skúsenosti, som za.
Napíš svoj komentár