Miesto toho, aby čnosť pokročila, a slabosť ustúpila, tam slabosť postúpi a čnosť ustúpi. Miesto toho, aby sme viac racionálne uvažovali a rozmýšľali, pretože to má trvácny charakter, ktorý sa skvalitňuje jeho vyzretím a prinášajúcim ovocím v síce neskorší, ale za to pravý čas, volíme náhly a pomerne nepremyslený úsudok, kde možno viac víťazia emócie a náhle neuvážené rozhodovanie nad zdravým triezvym a zdržanlivým rozumným uvažovaním, ktoré sa prejaví celkom určite s odstupom nejakého času, kde si pomalými krokmi môžeme celkom isto komplexnejšie a ucelenejšie povedať celkom jasne a nahlas to, čo pre nás význam má, čo nemá, kde vieme niečo odmietnuť a niečo prijať.
Aj odmietnutie aj prijatie, než by sa to v životných okamihoch javilo ako bezprostredná záležitosť, kde sa človek musí rozhodnúť, nemalo by sa tak udiať v pomerne krátkom časovom horizonte, kde je človek obyčajne vystavený akémusi osobnému riziku ovplyvňovaním z hľadiska nejakej známosti alebo spoločenskej prestíže.
Raz som zhliadol na nejakej ankete, neviem kde to bolo, tu určite nie,že charita, rozmer kresťanskej lásky spočíva nielen v otváraní ľudských sŕdc, ale aj peňaženky. Ak to vnímam z hľadiska osobného, pokúsim sa zamyslieť nad tým, čo to môže znamenať.
Je ťažké povedať nie, tam, kde je nám príjemne, a ešte ťažšie nám to padne v spoločnosti, kde cítime pomoc, podporu, oporu, kde všetko je viacmenej jasné, zrozumiteľné, a sme pripravení na spoluprácu, ktorá nám komečne v našom životnom smerovaní azda začína dávať nový zmysel a životný pohľad, zdravý, reálny, nie skreslený, tam, kde sa niečo začína pretvárať, alebo čosi podstatné akokeby lámať v našom živote.
Aj v Písme svätom povolaní ľudia museli pri novej voľbe čosi výnimočné zanechať. Úplne. Začať nanovo, práve preto, aby sa stali čistou pšenicou rozmrvenou vprostred tohoto sveta, neskôr premenenou na obetu toho, ktorý ich sám povolal. Napríklad bohatý mládenec, ktorý ale povolanie odmietol, a tento jeho príklad sa denne opakuje.
Škoda, že nepoznám celý príbeh, ktorý ale logicky sa nedá k nemu dopátrať, sčasti môže byť niečo v mimobiblických prameňoch, ale tie nie sú celkom isto hodnoverné, a tento príbeh sa tam možno na škodu veci nespomína. Teda nejaký osobnostný profil, podľa ktorého by sme mohli kvalifikovať a posúdiť akýsi profil osobnosti, najmä s prihliadnutím na vtedajšie spoločenské pomery, ktoré pre tú dobu a situáciu boli špecifické.
Aj dnes odmietame možno nelogicky pozvanie tam, kde by to bolo nám na prospech, a miesto toho volíme trávenie času nezmysluplnými aktivitami, ktoré nás zarmucujú, vyvolávajú otázky, na ktoré sotva nájdeme odpoveď, poprípade sa snažíme osvojiť názor nezlučiteľný s našim, ktorý skôr deformačne ako formačne môže nám uškodiť ako pomôcť.
Odmietame výzvy, kde môžeme všestranne rásť, len preto, aby sme ostali vo svojom pohodlí a komfortnej zóne. Istý príklad ľudskej nenásytnosti, alebo hlúposti spomína dievča, ktoré pôjde na rande len vtedy, ak príde pre ňu chlapec na mercedese. On odpovie. Nemám mercedes. Vlastnil totiž porsche, v rebríčku asi o stupeň vyššie. Človek chce veľa muziky ale za málo peňazí, alebo lepšie povedané za minimum vynaloženej snahy. Ako to myslím?
Človek, ktorý nedokáže povedať nie aj lákavým ponukám je slaboch, ktorý nepovie nakoniec ani áno tam, kde by to mal tak povedať, a ešte horšie bude, kedy už nikdy, alebo v lepšom prípade sa nezopakuje možnosť zvolenia medzi dvoma výberu.
Často nerozhodnosť je faktor, ktorý spôsobuje nedôverčivosť a odstup od tých, ktorí čosi chceli nám niečo ponúknuť a osobne zdieľať, podeliť sa o hodnoty, avšak naša nerozhodnosť, váhavosť, možno aj naivita spôsobila viac škody ako osohu. Prejaviť sa to môže v ukončení akejsi sľubne sa vyvíjajúcej možnej spolupráce, ktorá má jasne stanovené akési špecifiká, kforý tento vzťah v niečom podstatnom a dôležitom jasne kategorizuje a definuje.
A práve morálnej a duchovnej, duševnej škody mohli by sme byť ušestrení, pokiaľ si človek niečo dvakrát premyslí, kým sa rozhodne, pretože častokrát čas na opravu a krok späť a opätovné rozhodovanie a premyslenie už nebude možné zvoliť a zopakovať.
Čo poviem na záver. Pamätám si, ako mi ktosi povedal. Dobre si rozmysli, čo povieš, a ako sa rozhodneš pretože poviem ti to iba raz, a druhý raz ti to nepoviem nenavrhnem . Práve rozhodnúť sa v prospech niečoho, v čom sme si nie istí, môže pre nás znamenať len výhru, lebo to znamená vystúpiť z komfortnej zóny, ktorá síce ponúka lákavé možnosti, ale s fatálnymi dôsledkami. Rozmýšľajte nad tým. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár