Človek od počiatku vyhľadával druhého, aby s ním mohol tvoriť communio. Teda spoločenstvo. Nie je dobré byť človeku samotnému. Dočítame sa v jednej veľmi múdrej knihe, ktorej názov, ako aj vznešený obsah tohto nadčasového fantastického diela si môžete domyslieť. Čo to znamená? Ozvena slova? Aká ozvena slova? Čia je tá ozvena?
Keď ideme do prírody, rezko si vykračujeme chodníkmi a pískame ostošesť. Majúc dobrú náladu, kochajúc sa krásou prírody, ktorú ja ako milovník turistiky, horolezectva milujem, si môžeme všimnúť jeden z najbežnejších javov, že keď kamarátovi trochu vzdialenému povieme dačo na diaľku, zvyčajne asi po dvoch sekundách sa nám vráti naše echo. Počuješ ma? Počuješ ma, čuješšš maaaaa? xixi, poznáte to. To je krása a vznešenosť prírody. Takto to je v prírode.
Nezmeníme to, a tak ako nikdy nevymizne ozvena z hôr, tak by nikdy nemala vymiznúť aj ozvena Srdca. Prečo to píšem? Človek je tvor spoločenský a potrebuje pomoc, a aj druhého človeka na to, aby prežil. Nemyslím len z biologického hľadiska, ale z morálneho. Ak netvorím s niekým spoločenstvo, veľmi ťažko sa mi žije na svete.
Človek, ktorý žije obklopený priateľmi ale zase na druhej strane má pocit, že je v pohode a nič mu nechýba. Skutočne to tak je? Je vtedy šťastný? A mimochodom čo je šťastie? Je to pocit? Áno, pre melancholických ľudí je, ja som melancholik. Ale skúsenosť ma naučila nedať na pocity, ale koncentrovať sa na to, čo sa práve deje.
Prečo niekto miluje ticho? miluje samotu? Počujes ticho? Donedávna som to nemohol pochopiť, teraz mám iný názor. Lebo podstata ticha nie je v tichu ako takom, ale sústredenie sa na seba, a že čo dokážem pre druhých spraviť. To je ako keď odpovedáte pred maturitnou komisiou. Potiahnete si otázku a máte čas na rozmyslenie. Je to veľmi dôležité. Dokonalé sústredenie znamená, že sa dokážem rozpamätať aj na to, čo som možno už zabudol.
V duchovnom zmysle, je to vzťah ja a Boh. Raz, keď som bol malý chlapec, asi tak prvák na základke, šesťročný žiačik, mazák, som čítal jednu stať v šlabikári. Išlo o to, že autor poukázal hravým, prisluchajúcim rozumnosti malým žiačikom príbeh, ako rastie tráva. "Priložme si uši na zem a započúvajme sa, ako rastie tráva! Aké šumenie. čo to je? Tak je to aj s nami. Ticho, ktoré nepočúvame, máme tendenciu prehliadnuť. Je to normálne. Netopiere, a iné živočíchy majú veľmi citlivý sluch. Takýto tvor sa veľmi rýchlo vie zorientovať v prostredí, a nepotrebuje ani kompas ani mapu. Nie je to úžasné?
Započúvajme sa teda do ozveny slova. Neprehliadnime nikoho, keď nám dačo dôležité bude chcieť povedať. Z vlastnej skúsenosti poviem, že všetko zlé je na niečo dobré. Pozdravujem Vás všetkých, ktorí toto čítajú a ďakujem za dôveru! +!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
petronellka
9. 7.júla 2008 11:14
pekne napisane....
Napíš svoj komentár