Čo mi vadí najviac na ľuďoch. Ako dobre vieme, ako hovorí príslovie, koľko ľudí je, toľko je chutí, toľko je názorov. Aj v práci som často pozoroval, naštastie, pracujem v práci, kde paradoxne nemám žiadnych kolegov, a som na všetko sám, ale čuduj sa svete, najviac mi to azda teraz vyhovuje, nehovoriac ešte finančne, ale to pre mňa nezohráva až taký veľký význam, skôr sa zamýšľam nad tým, ako niečo viem robiť možno dobre, ešte lepšie, ešte niečo efektívnejšie, ako sa dá, a ako môžem mať niečo pod kontrolou, kedy môžem o niečom rozhodovať v danom rozhodovacom procese. Pre mňa sú to veľmi významné činitele, pretože do určitého času som sa tým nezaoberal, poprípade v tomto odbore som pôsobil ako pomocná sila, a nemal som dá sa povedať nič ako také na zodpovednosti, pretože som pracoval v kolektíve, kde teda práca bola spoločná, a teda prácu sme zdieľali spoločne.
Opätovne by som sa chcel pristaviť pri biblickej tematike bohatého mládenca, už som sa tým zaoberal, ale napadli mi nové myšlienky, keď sa pýtal Ježiša, čo má robiť, aby bol šťastný.
Ani človek sa nemusí dozvedieť odpoveď, teraz ma napadli nové myšlienky, už si vieme celkom isto domyslieť, akú asi by sme dostali odpoveď, keby sme sa to mali pýtať. Predovšetkým plniť zlaté pravidlo morálky, byť čestným človekom, a kde sa dá, tam pomôcť. Mnohí kašlú na toto, a preto niekedy tak aj vyzeráme, čoho dôsledky človek napríklad žne v neskoršom období.
Niekedy sa stáva, že človek je ostrý, nemá dobrú povahu, a má sa tendenciu z kohosi neustále vysmievať, robiť si posmech. Toho by sa mali vyvarovať najmä tí, ktorí takto nedokážu udržať jazyk na uzde, a nemyslia takto na dôsledky svojho konania, kedy práve konaním môžu niekomu uškodiť, a teda nebyť na osoh, celkom isto spôsobiť plno problémov a podobne, a niekedy sa javí, ako keby sa ho to netýkalo, nezaujíma ho to, pozerá sa len na seba. Proste takéhoto spôsobu egoizmu, teda opaku prejavov empatie sa celkom isto treba vyvarovať.
Ja osobne si veľmi vážim chvíle, kedy mám okolo seba ľudí, s ktorým dokážem čosi dobré morálne a hodnotné vytvoriť, kedy sa môžem z niečoho potešiť, kedy mám možnosť sa pomodliť, kedy viem, že všetci jednomyseľne za niečo napríklad v spoločenstve prosíme, a napĺňa ma to radosťou, že jednoducho v tomto svete nie som sám, a som súčasťou spoločenstva. Nie je to totižto nijaká výsada, a človek na to dá sa povedať nemá právo.
Je isté, že mnohé dobrodenia, ktoré človek obsiahne, prijíma akosi automaticky, ani veľmi nerozmýšľa, ani nad tým poriadne neuvažuje, len to jednoducho prijíma, berie to ako čistú samozrejmosť. Niekto si napríklad bez akýchsi hmotných, materiálnych, materialistických pôžitkov azda nevedia predstaviť pre nich akúsi každodennú rutinnú realitu, v ktorej sa nachádzajú, a nevnímajú poriadne napríklad také plynutie času.
Záverom chcem spomenúť ešte čosi k tomuto článku. Potreba zaoberania sa takýmito elementami slúži napríklad aj na to, ako som to taktiež naznačil v jednom blogu len toto jedno. Mnohí ľudia priamo alebo nepriamo presne ukazujú, akým a čím napríklad nechcem byť, a ako nechcem žiť. A teda je akosi dobré ich mať medzi sebou, pretože človek môže v dobrom práveže takto priamo alebo nepriamo aj na nich vplývať, a ak sa dá, zobrať si z toho to dobré. Nech sa vám všetkým darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár