Našiel a začítal som sa do jedného článku, kde som sa dozvedel zopár dôvodov prečo odpustiť. Na začiatku chcem pripomenúť, že v nijakom prípade- už som to raz na článku spomínal, nechcem písať akúsi recenziu, ktorá by celkom isto mohla slúžiť na akési doplnenie myšlienok kohosi, pretože každý z nás teda jedinečne rozmýšľa, a nepripadá mi nejaké ani fér, alebo tak nejak dopĺňať obsah, alebo rozvinúť pointu nejakého práve prečítaného článku, čo som sa dozvedel, avšak natoľko ma to zaujalo, že sa pokúsim zo svojho hľadiska napísať teda v krátkosti akýsi komentár.
Azda niet na zemi človeka, ktorý by sa kdesi sekol. Napríklad ak vedome, či nevedome spôsobil komusi nejakú ujmu. možno si to urýchlenie uvedomil, a pokúsil sa to napraviť. Alebo si to celkom isto neuvedomil, a teda logicky, bez uvedomenia niet akejsi nápravy. Ešte horšie je, keď človek si čosi uvedomí, ale nekoná nápravu, a napríklad vyhýba sa všemožne príležitostiam s kýmsi významným alebo dôležitým sa stretnúť.
A robíme teda zaiste chybu, ak konáme tak, ako som to práve v hornom odstavci takýmto spôsobom vymenoval.
Ako prevencia u kresťanov celkom isto slúži také spytovanie svedomia, a následná spoveď. samozrejme mnohí tomu nerozumejú, sú ateisti, ktorým prirodzene toto nič nehovorí, to by som ešte pochopil. Ešte horšie mi to napríklad padne, ale v súčasnosti nevediem osobné nijaké dišputy. Tie sú celkom isto za mnou, hoci to boli celkom pekné a poučné chvíle, ale ako hovorím, ešte horšie to padne, ak sa to dá tak nazvať, keď tomu niekto rozumie, aj vie, o čom sa teoreticky hovorí, ale tomu nečíní, a nekoná tak. Ja napríklad plánujem asi v pondelok, pokiaľ v kostole bude za normálnych okolností omša - nie vždy tomu tak je cez týždeň skočiť na spoveď, pretože to potrebujem.
V tomto tkvie to samotné prepáčenie, alebo odpustenie. či chcete či nie, pravda je jedna, že človek, ktorému bolo odpustené, dokáže, ak užíva zdravý rozum, odpustiť, a vie presne, o čo ide. Vie, ako to človeku dobre padne, keď zrazu čosi odhodí od seba, čo ho naozaj trápilo. Ono na prvý pohľad človek viackrát hrá akéhosi herca, alebo nazval by som to lepšie, hrdinu, kde sa vystatuje, ako si poradí so všetkým sám, ale keď naozaj príde ako sa hovorí na lámanie chleba, obyčajne jeho plány veľmi skoro padnú.
Toto všetko vyvoláva v človeku nešťastie. Som si vedomý, že sa to nerodí ľahko, pretože aj v mojom prípade to celkom isto trvalo, ale v jednom som si celkom istý, a pevne presvedčený. Ak naozaj odpustíš, a chceš odpustiť, odpustené bude aj tebe, pretože takto mi to spomína Písmo Sväté, a keď mi to spomína, prečo teda by som tomu nemal veriť.
Na záver ešte v krákosti niekoľko myšlienok. Viacero blogov som tu čítal s touto tematikou, ako si mnohí nevedia napríklad prísť na meno a podobne, ale poviem jednu vec.
Odpustenie si nemusíme spájať s akousi formou, že sa s tým človekom ihneď budeme rozprávať a stretávať, ako by sa nič nestalo. To mi neprikazuje nikto. ALe je to preto, aby človek naozaj nadobudol vo svojom vnútri predovšetkým akúsi osobnú psycho rovnováhu a predovšetkým vnútorný pokoj. Nech sa vám darí, a prajem všetko dobré.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár