Qui vivis

Čaute všetci...
Napadlo ma pár viet ktoré by som Vám chcel sprostredkovať.
Qui vivis.. ktorý žiješ.. áno ty. Minule som sa zamyslel nad zmyslom života. Akurát som v meste prechádzal najfrekventovanejšou ulicou z tých najviac prechodených, akú si viete predstaviť... myslím že to bolo nejako pár dní dozadu...
prechádzal som sa po meste. Nič zvláštne, taká prechádzka neuškodila ešte nikomu a to sa priznám, nabehám sa ako atlét.. Trochu som na toto zimné šílení doplatil, lebo akurát pijem čaj, ležal som v posteli...ach sladké 3 dni ničnerobenie... teda bolesť hrdla nenechala ne seba príliš dlho čakať...

Ako som sa tak prechádzal zbadal som jedného pána. Bol to človiečik, ktorý žobral. Mal veľmi zúboženú tvár, mohol vážiť okolo 45- 50 kg, asi som aj veľa povedal... a prosil o daku almužnu. No nebol to tuctový žobrák, ktorý sa ponúka typu... dajte mi dačo.. a také veci.

Keď sa stane nejaká havária, zo skúseností vieme, že najviac zranení ľudia na seba vôbec neupozorňujú. Sú ticho a je len na záchrancoch, ako rýchlo im poskytnú pomoc.Nehovoria..mlčia.. Desivé ticho, ktoré možno nejeden z nás už možno zažil... Takto to je aj s naším kamarátom, ktorého mi je vrúcne ľúto. Fakt, lebo ho stretávam častejšie. Viete, keď máme nejaký problém, sme radi, že nás môže niekto vypočuť. Možno dobrý priateľ, rodič, pedagog, alebo psycholog. To je správne. Treba sa podeliť so svojimi problémami, lebo zo skúseností vieme, že keď sa niekomu vyžalujeme, je to polovičný batoh bolestí. Niežeby sme chceli niekoho zaťažovať, ale nám sa uľaví.. verte, viem o čom píšem. Je to fantastický pocit. A ak nám ešte dokáže
niekto fundovane poradiť, my môžeme z hľadiska nášho psychologického statusu veľmi výrazne pokročiť... Odborný človek nám vie poradiť, vie nám vrátiť stratené sebavedomie, nájsť hodnotu seba samého.
Ty, ktorý žiješ....

My, ktorí sme tu a nič vážneho nám nechýba. Niekedy sa nám zdá svet gombička. Ano, stretávame sa s bolestivými prípadmi, ale niekedy nám všetko pripadá, akoby sa nás to netýkalo. Je to dimenzionálne ďaleko od nás... Niekedy. Kedy si naplno uvedomíme, že každý človek je hodnotný?

Aj žobrák, proste každý. Ak je niekto nejaký delikvent... no comment..Treba pomôcť každému, ale ten druhý ale naozaj musí chcieť. Prejaviť ochotu žiť tak ako sa na človeka patrí. Všetko čo dýcha, nech neustále pociťuje tú uzdravujúcu silu Života, ktorá prúdi v nás, je okolo nás. Buď pochválený Život, ktorý si vo všetkých nás a bdieš nad nami a si s nami. Osobitne mám rád jar.

Keď ešte je trochu chladno, ale cítiť teplejší vzduch, ktorý hlása nezadržateľný príchod jari, ktorá je predzvesť života a sily. Všetko sa obnovuje. Život je vo všetkom, začínajú pučať stromy, rásť prvé rastliny... Kiežby aj mier vo svete, zavládol takou nezadržateľnou silou, akou prichádza jar po zime. Kiežby nijaký človek nepocítil už nikdy hlad, nemať strechu nad hlavou, čo je najstrašnejšie. Pohľad na niektorých bedárov v nás može zanechať memento toho, že treba myslieť nohami na zemi a nehrnúť sa za nejakými zbytočnosťami, bez ktorých sa častokrát vieme zaobísť. Takto, pri pohľade na týchto biednych ľudí môžeme len poďakovať, že máme to čo máme a sme spokojní.

Že žijeme možno skromne ale dôstojne, a sme radi, že sa dokážeme uživiť. Len ten, kto pocítil skutočný deficit lásky može povedať čo je to samota, keď nemáme okolo seba priateľov v čase, keď to potrebujeme. Aký prezvláštny pocit!
Vďaka za to, že dôstojne žijem,za všetko, a že mám strechu nad hlavou... Povzbudenie pre všetkých. Prajem teplo v srdciach, aby nám nikdy nechýbala láska v srdci... OAMDG!

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu