Každý človek túži po tom, aby sa mu darilo. Aby sa raz stretol s človekom, ktorý spozná jeho "interiér", a pochopí ho. Asi každý z nás pozná zlaté pravidlo morálky - ..."Čo nechceš, aby druhí robili tebe, nerob ani ty im". Zvlášť zaujímavý je človek, ktorý sa vie vcítiť do kože toho druhého. Pre mňa prišlo oslovenie pred 4 rokmi, keď som sa paradoxne dostal do takého nedorozumenia ohľadom viery s jedným človekom, ktorého si ale nadovšetko vážim, a beriem ako autoritu. Aj vo Svätom Písme sa spomína: "nie je dobré byť človeku samotnému..." Od začiatku človek vyhľadával spoločnosť druhého, ktorý mu bude oporou, komu sa vyžaluje.
Polovičná ťažkosť sa znáša ľahšie, ako zobrať plný batoh bolesti, ktorým sa neúmerne zaťažíme. Pretláča sa nám individualizmus. Je to správne? Ako sa to vezme... Každý sa ináč prezentuje. Niekto si na pomoc berie ľudí, niekto si všetko rieši sám. Ale nie všetko sa dá samému riešiť. Koľko krát človek pocíti potrebu sa vyžalovať, pretože sa mu nedarí, treba vliať novú inšpiráciu človeku, ktorý nenachádza zmysel života. Apropo, čo je zmysel života? Sú nim peniaze? Azda sláva? Moc? Bohatstvo? Človek niekedy môže byť úplne na dne, a je frustrovaný. Koľko máme nešťastných ľudi, bez práce, čo sú chorí, alebo sa nevedia nikde uplatniť. Osobitne si vážim rehoľníkov. Sú to ľudia, ktorí pre nejaké dobro druhých, a pre vyššie ciele rozhodli sa pre skrytosť. Je to služba Bohu v skrytosti. Odovzdanosti sa do božej prozreteľnosti. Koľko krát si povzdychneme" Pane pomôž mi, už nevládzem". Ale čo je dôležitejšie...koľko krát sme prosili Boha o dačo... a ďakovali...
Človek si všetko môže vážiť. Aj keď sa nám zdá, že sa nám nesplnia sny, Boh vie, čo nám treba prv, ako to stihneme vysloviť. Ako pomôže modlitba k Duchu Svätému! Pred skúškou, dôležitým rozhodnutím v živote. Veď Boh od nás nežiada nič tažké, len mu venovat pozornosť. Koľko venujeme Bohu cez deň času. Azda 5 minút? Azda nejakých 45 minút na sv.omši? A predsa On o nás dbá celých 24 hodín. Dokazuje to aj Sv. Písmo, ktoré spomína...." I keď som nemal myšlienku ani vyslovenú, ty vieš že čo chcem povedať. Prichádzaš, ty vieš či sedím a či stojím, už zďaleka vnímaš moje myšlienky, a všetky moje cesty sú ti známe, hoci ešte slovo nemám na jazyku. Boh nie je neosobný Boh. Boh prichádza v podobe rodiča, dobrého priateľa, kňaza, čo ponúka duchovné služby. Viete, aká je to úľava, keď človek vo svätej spovedi počuje od kňaza slová : " ...a ja ťa rozhrešujem? "...
Spovedelnica.. miesto kde na teba čaká milosrdenstvo božie, sám Ježiš, ktorý sa kňazom len zastiera, a koľko milosti prúdi. Koľko som nebol na spovedi, môžeme si dať rečnícku otázku... Azda pred rokom, dvadsiatimi? Prečo nevyužívam Bohom požehnaný čas na stretnutie sa s Ním? Čo mi v tom bráni? Azda môj egoizmus? Tam cítime vanutie Ducha Svätého. A potom... nie je podľa mňa dôležité v modlitbe hovoriť o nejakych mystických veciach. Stačí len poprosiť. Prosiť o milosť, aby sme sa nehádali s blížnymi. Prosiť o milosť, aby sme sa dokázali postaviť znova medzi tých, a pozriet sa im do očí. A to aj takým ľudom, ktorí nám zmarili náš celoživotný sen, a postavili do novej pozície. Aj im odpustiť, ak nám nejako ukrivdili. Veď sme ľudia! Mňa veľmi zaujal, tuším že je to príbeh z jednej knihy.
V knihe Don Bosco, ako jeden chlapec povedal kamarátovi ktorý ho "urazil", povedal... "ja ti odpúšťam, lebo chcem, aby aj mne odpustil raz nebeský Otec." Ak chceš obetovať Bohu dar, nechaj ho radšej pred oltárom, a choď sa najprv zmieriť s bratom. Čo nám Boh chce tým povedať? To, že od nás nežiada nikdy slepú vieru, ale to, aby sme sa mali navzájom v láske. Čo by bolo platné a osožné pre nás, a naše svedomie, keby sme povedali.. "Bože, milujem Tvoje ustanovenia a Tvoje slová, ale v srdci by sme neboli zmierení s blizkymi? Ten popol, kajúci prach znači nie znetvorenie sa pred Bohom, aby videl že sedime v popole, ale je to trocha uzdravujúceho lieku, ktorý má blahodárne pôsobiť na našu dušu. Nie je nič krajšie, ako mať pokoj v duši, možno byť chudobní, ako byť bohatí, mať plno priateľov len preto, lebo na dvore mame ferari... to je len pozlátka. A hoci by som všetko stratil, priateľov, ba aj rodičov, zachovajme si čistú vieru, nádej a lásku. Sú to božské čnosti. Veď Pán chce, aby sme boli ako On, a Panna Mária vždy ochotní plniť jedine Jeho vôľu. Nie slepú vieru, ale vieru plnú lásky. Ako nám dobre padne, keď nám niekto povie.. " mám ťa rád, mám ťa rada..." Tá dokonalá, a najkrajšia jednota medzi ľudmi. Láska, ktorá pochádza od Boha, a je z Boha.
Ak som ťa Pane niečím urazil, prosím ťa odpusť mi. Nič pre kresťana nie je krajšie, ako dokonalá duchovná očista, aby nám tak srdce horelo k tebe Pane, umyté slzou dokonalého pokánia, ako to spomína liturgia hodín. Každá modlitba predstavuje kvapku, ktorá postupne má sfarbiť svet od skazy ľudskej pýchy.
V Teba Pane som dúfal, nebudem zahanbený naveky. Nech je pochválené meno Ježiš.
Ježiš, Mária Jozef dôverujem v Teba!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
schizofrenik
12. 1.januára 2008 00:13
vies co nedalo sa to citat bez odsekov, a strasne ale strasne si tam pretlacal tie reci o bohu a bla bla bla dufam ze vies ako to myslim, nic v zlom ale trosku si to prehnal, nie trosku ale dost lebo som sa skoro pozvracal, je to trocha chore a az moc ale moc silna kava
2
Rady na začiatok...odseky. Lebo takto je to moc dlhé a po chvíli to prestane baviť. Inak osobne som skončila niekde v tretine a dalej sa mi naozaj nechcelo čítať.
3
Skus zvyrznit dolzite slova - alebo ako uz spominali vyssie - ale zaciatok blogu zatial vyzeera lakavo.
4
Ja som to prečítala až do konca a podľa mňa to vôbec nie je prehnané... Je smutné, že ľudia nechápu zmysel tvojej peknej myšlienky. Vieš v čo veríš a za tým si stojíš. Mám rada ľudí, ktorí sa nehanbia povedať svoj názor aj keď sú potom spoločnosťou odcudzovaní. Boh je viac ako ľudia a tých čo tomu nerozumia je mi úprimne ľúto lebo nevedia o čo prichádzajú. Veď Boh je tak neopísateľne úžastný!
Napíš svoj komentár