Mnoho z nás si myslí, že keď žije vo vlastnom ohraničenom akomsi medzipriestore, vysvetlím teraz tento pojem, ktorý som napísal, že sa v ňom cíti spokojne, pokojne, ako som sa dozvedel, skrýva veľa nevypovedaného a podobne, že to je teda niečo zlé. Alebo naopak, na druhej strane, dávajú celkom isto prehnane svoju podráždenosť, nedôverčivosť voči okoliu, nedôveru prejaviť napríklad naplno svoje city, pocity, emócie, nadviazanie nejakých kontaktov, ktoré sú celkom isto užitočné a prospešné pre nás.
Vysvetlím teraz, prečo by tomu malo byť. Je mnoho naivných ľudí, ktorí si myslí, že keď sa otvorí nejakému neznámemu, pomerne na krátky čas, a nedáva tomu nejaký význam, len sa proste potrebuje porozprávať, myslí si, že takto je to najlepšie, pretože jeho priatelia, to už všetko vedia, už ho celého poznajú, už teda nič pred nimi nedokáže zakryť, ukryť, v ničom sa už nevyníma, a nikto mu nevie dobre poradiť, pretože možnosti sa akosi vyčerpali.
Práve v tejto akejsi forme vyčerpanostim kedy teda sme vyčerpali určité možnosti a podobne, môže teda celkom isto sa práve v túto chvíľu pootvoriť práve tie pomyslené dvere do neznáma, kedy pri tej celkovej napríklad našej nazvem to vnútornej vyčerpanosti, nejakej vyprahnutosti, to, čo začína celkom isto zívať prázdnotou a podobne, nám celkom isto svitnú nejaké nové nápady, a prejaví sa v nás nová energia. Kedy sa nám proste nechcelo, ale dali sme niečo ešte do toho, predsa sme čosi ešte vyskúšali.
Zo skúsenosti viem, že keď sa mi do niečoho naozaj vrcholne nechcelo, paradoxne som dosiahol azda najväčšie výsledky. Nejde mi o nejaký úžitok, alebo pocit, ten možno nestojí za veľa, ale aj ten pocit ktorý dosť často prehliadame napríklad ak sa niečo nevydarí, a to práve robíme chybu.
Pokiaľ sa nám čosi podarí dosiahnuť, obyčajne človeku veľmi sa zdvihne sebavedomie, a dá to patrične najavo. Ale ešte niekoľko otázok, ktorú teraz položím, je to správne? Čomu nám to vlastne osoží, a kde sa momentálne nachádzame? A keď sa nám niečo nevydarí, v akom stave sme? Nechceme sa možno razom vrátiť tam, kde sme boli, a do stavu, v ktorom sme sa nachádzali predtým? Chceme sa teda vrátiť, alebo teda chceme pokračovať v začatej práci?
Chceli by sme aj po tejto možno nie práve najpriaznivejšej situácii, možno kedy sme sa z niečoho celkom isto nepríjemne otriasli, kedy sa jednoducho snažíme napríklad veci pomyslene upratať takpovediac do pôvodného stavu, alebo sa skúšame všemožne možno aj o nemožné... chceli by sme sa teda s ohliadnutím na minulosť teda vrátiť do onoho prostredia a opätovne čosi zažiť?
S ohľadom samozrejme aj na nepriaznivý výsledok? Budeme to vnímať ako ponaučenie do budúcnosti, alebo niečo ako výstrahu, že pozor, do tohoto a podobného sa pre istotu v krátkej alebo dlhšej budúcnosti sa pravdepodobne nebudem púšťať, alebo si to radšej viackrát premyslím, kým sa konečne rozhodnem.
Na záver spomeniem ešte niekoľko myšlienok. Lenže niekedy človek si neuvedomí, že aj keď sa mi napríklad niečo nevydarí, predsa len po sebe celkom isto zanechal nepovšimnuteľnú stopu, ktorá teda o niečom svedčí a má celkom isto veľkú výpovednú hodnotu. Len vplyvom tejto doby, ktorá nám káže vo všetkom ísť na doraz, byť veľmi úspešní, každý túži napríklad zarobiť kopu peňazí, za krátku dobu chce dosiahnuť proste veľa, čo ekvivaletne proste nesedí celkom isto s priamou úmerou, ale veľa z nás sa pravdepodobne pokúša možno neúspešne aj o nemožné, a takto pláva proti prúdu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár