Uprostred obrovského oceánu, ktorého vlnky sú ako obvykle pokojné a štandardne znečistené, sa týči drobný ostrov.
Typická robinsonovská idylka- kopa bieleho piesku, jedna palma, jeden kokosový orech a v hlave dominujúca dotieravá prihlúpla otázka civilizácie „Čo by si si vzal na opustený ostrov?“, keď vy už aj tak viete, že jedna vec by vám určite nestačila. S nohami zaborenými v horúcom piesku, so snahou dosiahnuť aspoň desatinu vlhkej vrstvy, ktorá by schladila vaše rozpálené telo aspoň klamlivým pocitom, sa zadívate na rozľahlú vodu. Ako ste sa sem teraz dostali neviete a nie je to pre náš príbeh ani potrebné. Človek sa v opare sobotňajšej noci vraj vie dostať všade.
Problémom však je, že neviete plávať. (A ak viete, tak ste na to v sobotu zabudli.) Chceli by ste to však vedieť.
Aby toho ale nebolo málo, situácia sa po chvíli stáva ešte zaujímavejšou. Popri tom, ako vám slnko spevňuje šiltovkou nezakrytý účes, stále viac zdobený kryštálikmi zaschnutej soli, zazdá sa vám, že vás neobklopuje svet morských tajov, ale more informácií. Enormné množstvo informačných hektolitrov obklopuje váš malý ostrov a na prvý pohľad neagresívna hladina, tvorená kvapkami zaručených poznatkov, overených faktov, povrchných právd a stále pritekajúcich dát pomaly, ale isto stúpa.
Vy však stále sedíte v piesku, rukami hladiac drobné kĺžuce sa horúce zrnká a premýšľate. Človek dnešný má tendenciu mnohé zjednodušovať a vyžadovať naoko príliš nenáročné riešenia. Zabúda však, že isté nepísané zákony takýmto spôsobom nefungujú a nikdy nebudú. Informácie kedysi znamenali zlato – čo v určitých prípadoch platí aj teraz - dnes si však pojem človek múdry a človek informovaný vyžaduje isté diferencovanie. Slovo „vy“ teraz zmením na „náš priateľ.“
Náš priateľ uväznený na ostrove vnímal informácie obtekajúce okolo jeho malého pieskového územia. Snažil sa ich vstrebať, čo sa len dalo. Veľa sa dozvedel o technike plávania, dýchaní, polohe rúk či správnych pohyboch. Každý deň sa okolo neho valili prúdy informácií, staré i nové...no nikdy sa nepokúsil ich aplikovať. Nikdy jeho pokožka pieskom vyšmirgľovanej nohy neprišla do styku so sviežou hladinou, čakajúcou na jeho prvé tempá. Na základe doslovného zatopenia informáciami nadobudol pocit, že sa plávať vlastne už naučil aj bez praxe. Zanietene chcel už sám odovzdávať informácie ďalej, miestne opice však záujem o pseudoplávanie vôbec nejavili. A fakt, že nakoľko vie plávať, ale stále z nejakého dôvodu trčí na ostrove, veľmi nebral do úvahy.
Jedného dňa prišla búrka. Informácie spolu s divokým dažďom husto zapršali a oceánska hladina prevýšila najvyšší štít malého pieskového príbehu. Náš priateľ už nemal na výber. Voda si prišla poňho sama a v chladných vodách reálnych odhalil pravú tvár svojej nepraktickej praktiky. Kam svojou technikou doplával sa nikto nikdy nedozvedel, preto vám ďalšie pokračovanie jeho životnej cesty už nezdelím.
Človek by však možno mal pamätať na to, že aj keď je doslova zahltený informáciami, nemusí to ešte znamenať, že dané myšlienky aj realizuje. Neviem, ako ste na tom vy, ale ja mám pocit, že ľudí, ktorí podliehajú tejto mentálnej fatamorgáne, stretávam stále viac a viac.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár