„No...je apríl. Neplač, zajtra bude pekne.“
„Nemyslím to tak! Nič tu nefunguje! Čítal si dnes správy?“
„Nie.“
„Ani nečítaj! Toto Slovensko - celé zle!“
„Ty si celý zle.“
„Prestaň! Veď sa na to pozri...“
„Každý štát má svoje problémy. Každé mesto má svoje problémy.“
„To je pravda. Vrchní by sa mali konečne zobudiť a niečo s tým začať robiť!“
„A ty s tým niečo robíš?“
„Platím dane.“
„Nádhera.“
„V iných krajinách to robí kus roboty.“
„Tak...u nás možno nie. Ale vonku sú zas aktívnejší aj sami ľudia. Nemyslíš?“
„Možno. A preto chcem ísť von.“
„No...možno by si sa vedel realizovať aj tu. Keby si sa pokúsil niečo zmeniť.“
„Uvidím. Ak zistím, že to nepôjde – a mám pocit, že to nejde- idem preč.“
„Aha. Takže ak mi nedáte, čo chcem, tak sa balím. Hej? Tak sa dosahuje zmena?“
„Nie! Ale vieš, koľko vecí sa tu nedá?? A len za rohom to funguje ako nič?! Zas nebuď chorý idealista!“
„Nie som. Sám som veľakrát jednou nohou v lietadle. Veeľmi veľakrát. Ale ten aktuálny stav vecí je...svojím spôsobom celkom pochopiteľný.“
„He??“
„Na to, že sme 30 rokov po režime, je ten stav celkom schopný. Jasné, že keď to porovnáš s Rakúskom, tak to nie je ideálne. Ale oni sa tiež zviechali po svojich historických galibách. My máme tú fázu teraz.“
„Tak hej, ale dnes tú fázu už prežívať nemusíš. Môžeš ísť preč a „netrpieť“ tu.“
„Hej, preto sa to zlepšuje tak pomaly. Predstav si to číslo, ktoré zo Slovenska odišlo. Všetkých tých ľudí. A keby sa všetci tí ľudia vrátili a pokúsili sa o zmenu!“
„Vravím, idealista. To je nereálne!“
„Viem. A ani to od nikoho nežiadam. Sám som bol vonku a veľmi rýchlo som tým ľuďom ich odchod prestal zazlievať. Považujem však za správne zostať a skúsiť sa trochu pobiť. A čím viac tých ľudí bude, o to lepšie to pôjde. A o to reálnejšie to bude! Nie je to celkom logické?“
„No...je. Ale to na veci nič nemení.“
„Ale mení! Ja už som tu. A moji ďalší kamoši tiež. A mravenisko rastie. Len...tých mravcov ešte nie je dosť. Ale už tu sú. A nie len v Bratislave. Ty sám prilož ruku k dielu!“
„Nemám záujem!“
„Prečo sa potom ešte stále o tom bavíme? Sám si si práve na celú debatu odpovedal!“
-ticho
„Aj mladí vedia veľa zmeniť, nie len večne apelovať na starších a dožadovať sa ich dovolenia. Už nie je režim! Jasné, je to ťažké...miestami neskutočne ťažké. Ale čo ľahké stálo za to? Typický moderný mladý! Keď to nejde hneď, tak to pustím, ujdem, alebo poviem, že nemám čas!“
„To som nepovedal.“
„Ale máš to napísané na čele! Krajiny, ktoré sú dnes super úspešné, to majú mega odmakané. A my, ktorí nesedíme za politickou katedrou, žiaľ veľakrát obkolesujeme Slovensko múrom nárekov, ktorý vytlačí ešte aj tých posledných, ktorí by sa o niečo chceli pokúsiť. Svet podľa mňa nemenia notorickí plakači, ale notorickí makači. A je len na tebe, ku ktorej skupine budeš patriť.“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 4.apríla 2017 16:19
Som notorický makač a preto chcem opustiť krajinu #sorrynotsorry
2
yep. ja som stále na vážkach. ale ešte skúšam v našom meste robiť bordel
Napíš svoj komentár