Do plachty vietor
Zapiera sa silene.
Jasne nebo je len
Dalsou predzvestou burky.
A poryvy vetra
Slahaju do tvare,
Ktora krvou presytena je.
Vola ta domov,
Po dlhom case,
Tvoje srdce vzdialene.
Ake je to,
Ked na teba uz vsetci zabudli?
Pri kotveni slza
Padne do mora.
Len dalsia kvapka smutku
Od dalsieho cloveka,
Co zakotvil na mieste,
Zvanom SAMOTA.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár