Úvaha o Vysokých Tatrách

Vysoké Tatry - najkrajší kút a pýcha Slovenska. Tento raj, ktorý leží v hĺbke môjho srdca je prírodný
monument, ktorý po stáročia vzbudzuje rešpekt u každého svojho
návštevníka. Sú originál, kde každý obrazec určuje čas a
počasie. Tatry, to nie je len najmenšie pohorie alpinského rázu, ale aj
spleť obrazov, farieb, jaskynných komplexov, ale hlavne kontrastu
života v prírode. Do Tatier vstupujem vždy s hlbokou pokorou a vierou,
že mi príroda dovolí zhliadnuť jej krásy a mnohokrát skryté tajomstvá.
Šlapanie, ktoré mi často uberá síl a vyčerpáva ma, mi príroda predsa len
oplatila. Ukázala mi to, čo by sa mi bez veľkej námahy vidieť
nepodarilo. Príroda mi dala na výber. Dovolila mi zhliadnuť nielen
nádherné panorámy, horské bystriny, ale aj svoje obyvateľstvo. Horské
bystriny hlučne, ale pokojne si tečúce vyrážajú svoju cestu naprieč
údoliami. Krása Tatier sa ani nedá vyjadriť slovami, ale aj napriek
tomu vám ich v tejto úvahe opisujem. Tatry si ma získali, pritiahli k
sebe silnejšie ako magnet kúsok železa, ako gravitácia kvapku vody
vytečenej z tatranských vodopádov .Tatry sú veľké, prenádherné, lenže
ja som v nich len vzduch, oproti ním nemám šancu. Počas mojich ciest
po Tatrách som sa snažil nezanechať po sebe žiadnu stopu, ktorá by
narušila chod tohto zohraného prírodného mechanizmu, aby som nenarušil
túto prepracovanú štruktúru. V Tatrách som okrem mojich síl a radostí
nenechal nič. „Nič" to sme aj my v horách. Keď my odídeme ony ostanú
nielen pre náš ďalší návrat, ale hlavne pre našich potomkov, ale
predovšetkým pre svojich obyvateľov, ktorý dokazujú duchovne prírodnú
čistotu tejto lokality. Počas mojich ciest som našiel veľa nečistôt,
ktoré ničili kontrast tohto monumentu. Viete kto to tu zanechal??
Ľudia!! My ľudia, tvory , ktoré si myslia, že sú tie najmúdrejšie, ale
len my škodíme prírode najviac. Sme tí, ktorí ju ničia a narúšajú jej
stáročia neporušený kolobeh. Mnohý berú Tatry ako atrakciu, ale to
je chyba, Tatry nie sú atrakcia, ale raj, raj ktorý je na zemskom
povrchu a „my" by sme sa mu mali prispôsobiť. Ale Tatry to nie sú len
hory, to je nevyspytateľnosť sama o sebe. Mnoho ľudí v nich zahynulo,
či už z dôvodu podcenenia matky prírody, nerozvážnosti. Tatry vyzerajú
ako keby sa v nich zastavil čas. Čas, ktorý u ľudí beží rýchlo, lenže
ten je prírode ukradnutý. V horách som natrafil na príjemných ľudí.
Mnohý mi dali do mojich bádaní a cestovaní chuť, pokoru ale hlavne
úctu k blížnemu a ku prírode. Málokto z nás, ľudí ktorý tieto miesta
milujeme, by sa nechcel dožiť toho dňa, keď bude táto prekrásna
prírodná monumentálnosť zničená! Veľmi veľa ľudí chce zmeniť svet a to
sa nedá, kým sa nezmeníme sami. Touto úvahou, ktorá je písaná z
hĺbky duše a srdca by som vás chcel vyzvať k úcte. Ak nie medzi ľuďmi
tak aspoň k prírode. Do Tatier sa budem stále s radosťou vracať a
odporúčam vám ich navštíviť vždy keď to bude možné, lebo ich krása je
nad krásu krás.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu