Rozplynulo sa v dave v hnijúcom povetrí
Smutnými očami hladí na skazenost dnešného sveta
Tá duša sklamaná od tela do dialky poletí
Skrýva sa v nechcenom obale dospelosti
drobnými kročikmi do neznáma sa plazí
Zabúda na náznaky vtedajšej nesmelosti
dalším omylom k zemi sa zrazí
Zástierkou vážnosti ukrýva hravé správanie
Slzy sú skutočný zranujúci pád
No občas ešte krehkost duše jemne zavanie
To dieta sa pýta: kto má ma ešte rád?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ewellyne
20. 6.júna 2009 21:46
tú poslednú otázku si občas kladiem aj ja...
Napíš svoj komentár