Radšej som si ľahla, pretože som na túto smutnú udalosť nechcela myslieť. No keď som sa otáčala na druhý bok, o posteľ sa tvárou ku mne opieral Denis. Hlavu mal položenú na posteli a telo na zemi. Trochu som sa vystrašila, no potom som sa upokojila.
“Prišiel som.” zamumlal a pohladil ma po tvári. Nechcela som myslieť už na nič a vôbec nie na to, či je toto všetko správne. Cítila som ku Denisovi menší odpor, no ten sa ihneď rozplynul pri tom druhom pocite. Bola to nesmierna pripútanosť a možno aj láska.
Hladil ma po tvári a neustále sa mi pozeral do očí. Neuhla som pohľadom, ako zvyčajne. Pozorovala som jeho výraz tváre a nemohla som sa odpútať od chute ho pobozkať.
Napokon som ho aj ja pohladila po tvári a on sa začal približovať. Chcela som túto vzdialenosť medzi nami prekonať čo najskôr, aj keď bola len pár centimetrová, tak som sa aj ja priblížila ku nemu. A potom sa naše pery spojili. Bozkávali sme sa v tom najkrajšom rytme a tak sladko, až mi brucho skoro rozletelo od tých motýľov, ktoré v ňom lietali a reagovali na každý jeho dotyk.
Pohladil ma po chrbte a potom si ma pritiahol bližšie ku sebe.
Chcela som ho. V tej chvíli som si bola tým sto percente istá. Zrejme ma chcel aj on, tak ma schytil na ruky a vyskočil z okna. Pád bol veľmi rýchly a ľahký, no dopad bol ešte ľahší. Medzitým ma niekoľko krát pobozkal. Rozbehol sa niekde ani neviem kde, no bolo mi to jedno. Aspoň som bola s ním. Splaň teraz si vychutnám chvíľu s ním.
V jednej sekunde sme sa objavili niekde pri jazierku. Bol spln, takže som všetko videla a všetko bolo tým ešte krajšie. No nevšímala som si to.
Položil ma na trávu a ľahol si na mňa. Jemne ma bozkával a pomaly sťahoval vrch pyžama. Aj ja som mu stiahla jeho tričko a až vtedy som si všimla aké krásne telo má. Rukami som mu nahmatala chrbát a nežne ho po ňom hladila.
Nechápala som, prečo ma priniesol práve ku jazierku, no bolo mi to jedno. Bola som rada, že som s ním.
Ostali sme nahí. On do mňa nežne vkĺzol a ja som si len povzdychla. Milovali sme sa tak nežne, ako som to ešte nikdy neprežila. Aj s Thomom to bolo krásne, no toto sa s tým nedalo porovnať. V Thomovi chýbal ten cit, ktorý Denis mal. A vtedy som si uvedomila, že Denis skutočne oveľa viac dokáže milovať a prejavovať to ako Thom.
Neviem ako dlho to trvalo, no bolo to niečo neskutočné. Vošli sme spolu do jazierka, bez slova sme sa na seba pozreli a začali sa bozkávať.
Denis planul.
Videla som, ako to celé prežíva. Keď ma pohladil alebo pobozkal , oči sa mu prekrúcali a bolo vidieť, že je zhypnotizovaný. Aspoň mne sa to tak zdalo.
V jazierku sme sa znovu milovali. Aj to bolo nežné a krásne. Ani jeden dotyk nebol drsný alebo aspoň drsnejší. Všetky boli jemné, akoby som bola krehká. Asi som v jeho očiach aj bola, keďže som človek.
Po tejto našej vychádzke a romantike ma napokon zobral domov. Prehodili sme pár slov, no načo slová? Stačili skutky.
Keď ma vložil do postele ešte sme sa chvíľu bozkávalo, no potom sa so mnou rozlúčil a odišiel.
Nevedela som, čo bude ďalej. Nechcela som ani na to myslieť, lebo som vedela, že všetko pokazím, keď na to budem myslieť.
Rýchlo som sa osprchovala a šla si ľahnúť.
Ráno, keď som sa prebudila, cítila som sa trochu previnilo a ľutovala som včerajší úlet. Ale nemohla som povedať, že to nebolo krásne, to áno bolo!
S matkou som prehodila niekoľko slov a pomohla jej upratovať. Mama varila a ja som zbehla do obchodu, ako každú sobotu a potom som vyupratovala byt.
Keď sme sa naobedovali, v telke dávali nejaký dobrý film, tak som ostala doma, že si ho pozriem konečne s mamou.
Celý deň prebehol tak nudne rutinne a napokon už boli tri hodiny poobede. Zavolala som teda svojej najlepšej kamarátke Betke, ktorú som už sto rokov nevidela. Mala som jej toho veľa čo povedať.
Za pár minút som sa už chystala von.
“Ahooooooj.” zakričala mi, keď sme boli vzdialené od seba len pár metrov. Rýchlo som sa ku nej rozbehla a objala tak silno, ako som len vládala.
“Ako sa máš?” ihneď som sa jej opýtala. Sadli sme si do parku na lavičku.
“Dobre, dala som sa dokopy s Mirom.” usmiala sa na mňa. Aj ja na ňu a potom sme sa znovu objali od nadšenia.
“To je super. Si s ním šťastná?”
“Jasné, že som. Milujem ho. No a ty? Čo je s Thomom?” čakala som na túto otázku. Zabolelo ma myslieť na to. Rýchlo som si vymyslela nejaký príbeh.
“Vieš ten jeho brat Denis. Nejako so mnou flirtoval a ja som sa asi namotala. No a Thom mi poriadne ublížil. Proste ma nechal... A odsťahoval sa preč.” zamumlala som a pozrela som sa do zeme.
“Och moja. Je mi to ľúto... A čo je s Denisom teraz?” pohladila ma po chrbte.
“Ja neviem... Bozkávali sme sa... A včera sme sa spolu vyspali...” zamumlala som a ona sa začala smiať.
“ÚUUUUU ty sa nezdáš.” smiala sa.
“To nie je smiešne... Ja cítim, že som urobila chybu. Betka ja Thoma milujem a to čo sa stalo ma poriadne zraňuje. No a teraz Denis. Sám sa mi ponúkol. Nehovorím, že to bolo zlé, bolo to skvelé a neviem, či som zažila niečo krajšie. Dokonca ani s Thomom to nebolo také. Ale ja... Neviem, či je to správne.” pozerala som do zeme a iba som si vzdychla.
“Čo cítiš?” opýtala sa ma.
“Neviem presne. Možno Denisa ľúbim... Ale to nebude mať nijaké pokračovanie.”
“Prečo by nemalo?”
“Aj preto, že je to Thomov brat... No a.. ani neviem, čo ti mám povedať.” odvetila som. Bol tam dôvod s upírmi a ich záležitosťami, no a to som jej nemohla povedať. Aj keď som sa už pokúšala, no neviem, či by som mala takto riskovať.
“Podľa mňa, keď ti Thom ublížil a Denis ťa naozaj má rád, neboj sa toho. Na Thoma už zabudni. Aj tak ti len ubližoval a keď už je preč... Začni žiť ďalej.” trochu som sa mračila a keď som si znovu spomenula na to, že som jej chcela povedať o upíroch, pochytilo ma to znovu. Ale ak by som začala, už by som nemohla vycúvať.
“Ja viem...” už už by som jej to povedala, ale zahryzla som sa do jazyka.
Práve včas zmenila tému na môj výlet v Anglicku a trocha mi vynadala, že som jej nedala o sebe vedieť skorej. Práve, keď znovu zmenila tému na Denisa a na včerajšok sa ku nám nenápadne pritackal. Úplne ma vystrašil, keď sa ozval za mojím chrbtom.
“Č-čo?!” zakoktala som vydesene. Betka sa usmiala a posunula sa, aby si mohol sadnúť vedľa mňa.
“Ahojte.” pozdravil nás a sadol si. Prehodil si ruku za moje ramená a nohy si roztiahol ako to chlapi robievajú.
Nastalo trápne ticho.
Ja som nemala čo povedať, ešte stále som bola ohromená z toho, že ho vidím tak skoro po včerajšku a Betka nemala čo povedať. Denis sa tiež nesnažil o žiadnu konverzáciu, len pozeral niekde do blba.
Cítila som sa blbo. Zrejme si myslí, že spolu teraz chodíme...
“Ehm... Povedz mi ešte niečo o Anglicku..” zamumlala Betka trochu nesvoja.
“No... Bola tam dosť zima ako som hovorila. Často pršalo, ale skôr ráno....” bľabotala som vyvedená z miery.
“Hm... Tam by som nechcel žiť.” pridal sa aj Denis. Iba som prekrútila očami a modlila sa, aby nepovedal niečo, čo by ho prezradilo. No potom som na to prestala myslieť, pretože predsa storočia praxe mal za sebou.
“Čo budeme robiť?” opýtala som sa.
“Poďme do kina.” navrhol Denis. Bola som samozrejme proti, no Betke sa tento nápad ohromne páčil.
Po ceste sa títo dvaja celkom skamarátili. Betka sa na ňom veľa nasmiala, no a musím uznať, že aj ja. Z tejto stránky bol celkom ľudský a v pohode.
Išli sme na Harryho Pottera 7. Sadli sme si úplne hore do stredu a v kinosále nebol nikto okrem nás.
Ako začal film, Denis začal trepať hovadiny na hercov a trochu ich aj daboval. Skoro sme sa zadusili od smiechu na ňom.
“Dobre, sledujme trochu lebo nebudeme vedieť pointu.” povedala som a všetci stíchli. Betka sa ešte trochu smiala a potom aj ju to zaujalo.
Asi za takých 10 minút mi prešil po ruke. Pohladila ma po nej, najprv jemne a nenápadne, no potom na po nej začal hladiť. Iba som sa na neho pozrela.
“Chcem byť s tebou” zašepkal len mne do ucha. Prešli mi po tele zimomriavky a jemne som si povzdychla. Teraz prišla tá chvíľa. Spomenula som si na Betkine slová, no potom na Thoma.
Striaslo ma a to ma donútilo sa pozrieť do zeme. Áno mohla som byť s Denisom, no musela som znášať to, že je Thomov brat, že je upír a mnoho ďalších dôvodov. No keď som sa sama seba opýtala aké sú tie dôvody, prišla som na to, že už ani sama neviem. Pozrela som sa neho a on ešte stále hľadel na mňa.
“Dobre...” zamumlala som:” Ale nikdy viac nechcem počuť o Thomovi.” zašepkala som. On sa len pousmial a začal ma bozkávať...
DENIS
Po kine som ju odprevadil domov a napokon som sa aj ja pobral do svojho domu. Cítil som sa, že som vyhral, no aj napriek tomu som vedel , že Thom sa sem ešte určite vráti po mňa s Temným Pánom, aby ma zabil kvôli nej.
No zatiaľ si budem musieť užívať jej prítomnosť. Už som ju aj celkom namotal. Páčilo sa mi byť s ňou, no to tajomstvo o Thomovi ma poriadne ťažilo na srdci.
Ani si neviem predstaviť ako sa cítil on sám, keď musel robiť veci, ktoré by som ani ja nedokázal.
No predsa som mal svoje plány. S Veronikou som neplánoval zostať nejako dlho už len preto, že je Thom preč a ja som mu ju pekne prebral. To bude pre neho aspoň ponaučenie, že mi nemá čo siahať do mojich vzťahov. No musel som si dávať pozor hlavne na to, že sa Thom vráti a ja už budem musieť skončiť zo všetkým čo sme tu porobili. Vymažem jej od základov pamäť, aby si na nás už vôbec nepamätala a nahovorím jej do hlavy, že chodila s nejakým chalanom, ktorý ju nechal a odsťahoval sa. Všetky spomienky jej nechám, no to, že som bol ja alebo Thom si pamätať nebude! A ja , ja sa zašijem niekde do Štátov, kde si nájdem nejakú babu a budem konečne šťastný...
Blog
Komenty k blogu
1
fallangel
25. 12.decembra 2010 20:38
ejha...však dáš zajtra novú časť??
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia