Moja matka ma vie svojimi psychotickými rečami riadne naštvať aj raniť :´( Prečo si na to ešte stále neviem zvyknúť?

Ach ako ma tá moja matka vie ale naštvať... To je nehorázne. A vraj štvem ja ju a ja si neviem vyberať slová. Ona by sa mala už uvedomiť na výbere svojich slov. Nielenže vedia naštvať, ale v mojom prípade aj riadne raniť.
V tomto prípade sme sa len tak bavili prečo si vymenila zmenu. A vraj preto, že lebo jej kamarátke, ktorá ju vždy vozí do roboty na aute, nemá kto postrážiť deti, pretože jej dcéra(ktorá je v mojom veku, len o niečo mladšia) je ešte horšie nič ako ja.

A čo ma na tomto naštvalo a zároveň ranilo? Ten posledný úsek: je ešte horšie nič ako ja. To ma fakt prvom rade naštvalo a potom riadne ranilo. A dokonca viac, ako vtedy, keď mi povedala do očí, že ma nenávidí.

Tak ja sa stále snažím, strážim deti, upratujem, proste robím všetko tak, aby ona mohla dojsť domov, a vlastne nič nerobiť, len nám navariť? ? ? Stále strážim deti, cítim sa ako matka a pri tom nemám byť ani z čoho matkou, upratujem vkuse len aby bola spokojná, ledva chodím von, a ona mi povie, že stojím s tým, čo robím za nič? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ?

Tak to je už aj na mňa toho dosť. Znesiem veľa, ale toto ma fakticky ranilo a až dohnalo k slzám.
Ja sa snažím, nerobím to čo by som chcela, a pri tom mám na to nárok, premrhávam čas ako „žienka domáca“ namiesto toho, aby som ako moji rovesníci išla von? Proste len stále sa snažím aby bola spokojná a ona mi povie že stojím za nič? ? ?

A pri tom, čím vlastne stojím za nič? ? ? Tým, že strážim deti a upratujem? ? ? Tým, že robím všetko preto, aby ona mohla len dojsť domov a nič nerobiť? ? ? Aj bez tak len príde domov, navarí, v lepšom prípade aspoň trochu poupratuje keď jej otec vynadá, a sadne pred telku? ? ?

Ja proste na ňu nemám slov. Síce si uvedomujem že je blázon a má aj na to papiere, ale toto proste neviem brať s rezervou. Aj keď je blázon, ale nie príliš veľký, lebo žiaľ ešte nenavštívila psychiatrické liečenie a je svojprávna, tak by si aspoň trochu mohla zvážiť čo povie!

A prečo ma to ešte stále tak veľmi raní? Prečo som si ešte stále nezvykla na to, že je aká je, a je proste mimo? Prečo to tak hnusne bolí? ? ?

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu