sem dávam pôvodný nadpis, lebo hore sa mi nevošiel:
Poviedka. Nemajme tajnosti pred rodičmi, aj tak sa vždy všetko dozvedia.Keď si povieme všetko otvorene, nám potom viac dôverujú a aj viac dovolia.To sme len my potom vo výhode.


Mladá žena sedí v kresle a hľadí do ohňa v kozube.Vidno na nej že stále premýšľa, lebo stále má pritom zmrštenú jej typickú vrásku na čele.Občas sa sama pre seba pousmeje.Celé toto pozoruje zhora zo schodov jej dcéra, na ktorej vidno že aj ona premýšľa ale je veľmi nervózna až si kúše nechty.Tou dcérou som ja.

Chcela by som vedieť na čo asi teraz myslí moja mama.Myslí asi na otca ktorý je teraz asi niekde momentálne na služobnej ceste, a teraz je v nejakom hoteli a pripravuje sa už na pozajtra, kedy pôjde konečne k nám domov, ku mne a ku mame.
Aspoň to si ja myslím.Nevidím predsa do jej hlavy.Ale teraz by som to tak chcela.Chcela by som vedieť, čo všetko som jej zas v spánku vykecala.Nech som jej už hocičo vykecala, mne je to už jedno, veď je to už tam.Ale aby sa nedozvedela niečo, čo by jej dalo zámienku aby ma zajtra nepustila na diskotéku.Ale prosííím nech ma pustíííí, veď aj tak zas dlho nebudem môcť si zatancovať .Hovorím si stále len v duchu.Veď zas dlho nebude diskotéka a vtedy aj otec na služobke alebo proste niekde preč, len aby sa nedozvedel, že idem na diskotéku.
Veď ten keby vedel, že ja idem na diskotéku, tak by vybuchol od zlosti.Dlho som nechápala že prečo mu vadia diskotéky, i keď tam aj tak budem s dospelou kamarátkou, ktorej aj on verí.Až len prednedávnom mi mama povedala, že on je proste proti diskotékam preto, lebo nikdy na žiadnej nebol a nevie aká je tam zábava.Vraj aj jej keď ešte spolu len chodili to zakazoval, ale ona i keď ho ľúbila veľmi aj tak išla občas potajomky na diskotéky si zatancovať.
My s mamou sme proste jeden živel.Milujeme tanec, a na diskotéky sa nejdeme opiť ako to robí väčšina ľudí, ale ideme tam len preto, lebo si chceme dosýtosti zatancovať.Len na tom jedinom nám zaleží.Ale ocko to nevie pochopiť.Čo už s tým.Tak chvalabohu že chodí na služobky dosť často a potom keď je nejaká diskotéka vtedy, aby o tom nevedel, ma mama vždy pustí.I keď mi vždy predtým aj tak dáva prednášky, hlavne že ma tam pustí.Som veľmi rada, že aspoň ona, ak nie ocko chápe to, ako milujem tanec.
I keď milujem tanec, veľmi sa hambím.Ani neviem prečo, každý mi hovorí že nemám prečo, veď tancujem vynikajúco.No tak ja sa preto vždy len na diskotékach viem do sýtosti vytancovať.Lebo tam mám pocit, že ma nikto nesleduje, lebo sa tam stratím v dave.A keď si myslím, že na mňa nikto nepozerá, tak tancujem o dušu.Ako diablica.Vraj.Povedala mi to moja kamarátka.Mne je to v postate jedno, ako tancujem, pre mňa je podstatné to, že tancujem, vydávam energiu zo seba a že sa vlním celá len a len v rytme hudby.Že nič iné okrem hudby neexistuje.

Tento môj vnútorný monológ preruší moja mama.Ani neviem ako, tak som asi bola zamyslená, že som nič nevnímala, sa ocitla vedľa mňa.Dala mi ruku okolo pliec a ja som sa k nej pritúlila ako malé mača, ako kedysi, keď som bola ešte malá.No a spustil sa medzi nami takýto rozhovor:
-, , Mami, chcela by som ti niečo povedať, " povedala som pokorne a pozrela jej do očí.
-, , No hovor, miláčik môj malinký, "povedala mi láskavo a pohladila ma po líci.
-, , Vieš, minule som ťa neposlúchla a sklamala som ťa, lebo som si dala jednu cigaretu.No ako si mi povedala, len mi z toho bolo nanič, ani som si riadne nezatancovala.Prepáč, už ťa budem vždy len poslúchať, lebo aj tak máš vždy pravdu, "povedala som jedným dychom a na maminej tvári som odrazu zbadala úsmev.
-, , No vidíš zlatko, aj sa ti uľavilo keď si mi to povedala.Vieš ja som to aj hneď na tebe videla, ani som ťa nemusela večer zo spánku počúvať.No a chcela som ti dať šancu ešte mi to povedať.Ak by si mi to teraz nepovedala, nepustila by som ťa tam.No ale keď vidím, že radšej si sa mi sama priznala, tak ťa tam pustím.Vieš, vždy je lepšie ak mi niečo hneď povieš na rovinu, lebo potom to len v sebe dusíš, a ja sa to aj tak raz dozviem, čo tam všetko stváraš.Takto, keď mi to sama povieš aj sa ti uľaví a ja som vždy radšej, ak mi všetko povieš na rovinu a nemáš predo mnou tajnosti." po tomto jej dlhom monológu, ktorý bol poučný a ja som si ho aj rada vypočula nasledovalo objatie, a mama mi vtisla bozk na čelo.

Vďaka tomuto som aj pochopila, to čo by mal každý pochopiť.Že sa mi neoplatí, keď budem niečo tajiť a dusiť v sebe.Lebo aj tak sa to niekedy rodičia dozvedia, a je lepšie, ak im to poviem sama, nie aby sa to bohvie odkiaľ dozvedeli, miliónkrát ešte aj prekrútené.A že to že pred nimi nemám tajnosti, že je medzi nami povedané všetko na rovinu, má za dôsledok len to, že mi viac dôverujú a dovolia mi aj viac, lebo vedia, že nejakú hlúposť nevyvediem.A ak by som aj nejakú spravila, hneď im to poviem a pomôžu mi to vyriešiť.Myslím, že je to lepšie, že si navzájom dôverujeme a nemáme pred sebou tajnosti.Mne sa vlastne aj tak nevyplatia nejaké tajnosti, lebo im všetko vyklábosím v spánku, že ani neviem čo som všetko narozprávala, a čo teda vedia.Tak im to radšej hneď poviem, a potom sa nemusím trápiť, či som im ono alebo hento vykecala.
Ale toto aj tak platí všeobecne.Radšej nemajme tajnosti.Tým nám aj viac dôverujú a viac nám aj dovolia. Vlastne len pre nás aj z toho plynú výhody.Tak prečo ich nevyužiť?

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lillyl  21. 6. 2009 22:03
Verča, ty fakticky vieš davať rady do života... preto ta tak zbožnujem!Možem sa ti vyrozprávať a ty ma neprerušíš dokým ti nepoviem všetko čo mi leží na srdci.



Moja little ´´sister´´! davaj si na seba pozor.



Lilly
Napíš svoj komentár