Nie aby ju jej mama privítala tým že ju objíme,čo toľko očakávala, ale jej strčila pod nos malé decko ktoré ju ale fakt že nezaujímalo...
Takéto výlety Kristínku čakali ešte tri razy, a dva razy keď prišla domov, namiesto objatia dostala len ďalšie neznáme decko pod nos...
Keď už prišla domov po tretí krát, našťastie ju už nečakalo ďalšie nové decko, ale už absolútne neživila v sebe očakávania, že by sa dočkala nejakého láskavého privítania...
Takto Kristínka žila, bez lásky na ktorú bola zvyknutá a pri tom tak na nej lipla...
Keď trochu povyrástla, tak v škole raz prišiel taký ujo, že aby začala spolu s ostatnými deťmi chodiť do takého kolektívu, kde sa majú všetci radi... Jej dušičku zahrialo, a s radosťou tam začala chodiť...
Po dlhšom čase, tam prišiel raz taký nový ujo, sa tam s nim všetkými porozprával... Kristínku zaujali príbehy, ktoré im rozprával, že ich chcela počúvať stále... Tak išla za tým ujom,a poprosila ho, aby jej stále rozprával príbehy...
Ujo jej s radosťou rozprával ďalšie príbehy, a rozprával ich jej vždy keď chcela, a to mala rada... Raz sa mu tam rozplakala pri jednom príbehu, v ktorom sa celá našla....Ujo bol vnímavý, vypočul ju a ešte ju aj objal. A povedal, že chce byť ako jej druhý oco... Ju to pravdaže veľmi potešilo, a rada sa s ním objímala a všade s ním chodila...
Raz sa všetci vybrali na tábor, a pravdaže tam išla, aj s tým ujom.
A raz poobede, keď mal každý odpočívať, sa Kristínke zachcelo počúvať ujove príbehy.. Tak išla za ním do jeho stanu...
Ujo sa potešil, keď ju uvidel a s radosťou jej začal hovoriť príbehy, ktoré mala tak rada. A potom jej navrhol, aby si ľahla k nemu. Nič jej na tom nebolo divné, tak si ľahla, a nechala sa od neho hladkať.Bolo jej to príjemné.
A takmer si ani nevšimla, keď jej ujo dal ruku do nohavičiek a tam ju začal tiež hladkať. Bolo jej to príjemné, tak uja nechala, keď si to uvedomila... Veď mu dôverovala, on ju mal rád, tak to nemohlo byť niečo zlé...
Tak k nemu chodievala vždy poobede, lebo sa jej to páčilo... Chodievala aj tak za ním, aj keď jej to všetci zakazovali... Nechápala prečo jej to všetci zakazovali, veď ujo bol dobrý a určite jej nechcel ublížiť...
V jedno poobedie keď za ním išla, ujo sa správal čudne, a v nohaviciach mal niečo navreté a ujo si to stále držal. Myslela si, že sa mu niečo zlé stalo, že sa udrel, a tak začala kričať o pomoc. On sa zľakol a dal jej facku.
Vtedy sa jej už na tom niečo nepozdávalo a radšej rýchlo odtiaľ ušla. Hneď to povedala druhému vedúcemu na tábore.A on hneď zavolal niekam.
Hneď zachvíľu prišli dve autá. Do jedného išiel jej dobrý "ujo" a do druhého posadili ju...
Zaviezli ju k jednej tete, kde sa s ňou neustále rozprávala a stále jej hučala do hlavy, že to bolo zlé, čo jej ujo robil, a keď jej ona povedala, že nebolo, že to bolo pekné, tá teta očervenela, začala funieť a nakričala na ňu.
Odvtedy sa Kristínka bála každého prudkého pohybu okolo nej a vyhýbala sa každému, čo i len letmému dotyku od hocikoho...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lillyl
7. 1.januára 2010 20:57
och moja... asi viem kto je Kika
Napíš svoj komentár