ktorú ešte stále máš tak rád,
bola moja a tvoja len,
denne ju počúvam tisíc krát.
Šepkám,tak šepkaj so mnou
slová,ktoré poznáme len my,
slnko znova bez teba zapadá
a prešli stovky opustených dní.
Medzi nami je teraz oceán,
ja som sama a ty si sám
a môj žiaľ s tvojím
sa rovná hĺbke bodných rán..
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
azel
10. 5.mája 2008 15:03
Pekne.
Napíš svoj komentár