V poslednú dobu veľa premýšľam. O živote, o smrti a o tom, aké jednoduché by bolo okradnúť starého človeka. Hovorí sa, že choré myšlienky sa rodia v chorej hlave, ale teraz vážne. Máte dve možnosti: buď to na neho skočíte zozadu, alebo vyskúšate starý dobrý trik s nákupom. Záleží len od vás, aká ste povaha. Či skôr akčná a nekompromisná, alebo dobrácka a uvážlivá. Predstavte si situáciu, že ste v parku a oproti vám si vykračuje starenka. Je pomalá, stará, chorá a od hlavy po päty celá v čiernom, čo hrá opäť vo váš prospech. Pravdepodobne sa totižto vracia z pohrebu a na kare sa tak prejedla veterníkov, že sa nebude vládať brániť. V jednej ruke si kŕčovito stíska kabelku, akoby v nej niesla celú NBS a v druhej vláči už na prvý pohľad ťažkú igelitku. Ako človek dnešnej generácie odchovaný na internete a hip-hope jej samozrejme nechcete pomôcť. Vy chcete len PRACHY. A zatiaľ čo sa ona bude rozplývať nad vašou dobrotou, že aký ste ochotný, keď jej s tým bremenom pomáhate, vy už si budete dávno za horami-za dolami prerozdeľovať lump: mentolové cukríky, fotky jej vnúčat, kilo zemiakov a urnu jej mŕtveho muža. Nevadí, možno nabudúce.

Som závislá na káve z automatu. Zatiaľ neviem, či je to spôsobené tou kávou alebo tým automatom, ale je to vážne. Fascinuje ma hlavne ten výrobný proces: do automatu hodíte požadovanú sumu, zvolíte predvoľbu s cukrom alebo bez, vyberiete si nápoj podľa vašej chuti a potom sa už len prizeráte, ako to steká tou dierkou do vášho téglika. Keď to zapípa, môžete si kávičku vybrať a ak je automat humanista, vráti vám aj výdavok. Kvôli 30 centovej káve som schopná pobehať všetky knižnice, obchodné domy a vlakové stanice v meste. Mali ste ma vidieť, ako som vyvádzala na prijímačkách UKF keď som zistila, že v peňaženke okrem amerického šťvrťáka nemám nič. Ešte aj tie fotky vnúčat mi niekto ukradol.

Naši dnes večer odchádzajú do Chorvátska. Mamina už od rána balí a vypráža na cestu rezne. S bratom nám dáva rady, ako počas toho týždňa nespáliť dom, nerobiť žúrky a nepúšťať do bytu jehovistov, pokiaľ je to aspoň trochu možné. Ocino sa zase zdokonaľuje v posielaní esemesiek: "To len skusam. Daj mi odpoved. Posli sms." A vraj ich v tej prácia dusia, tse!

Aj ja dnes večer odchádzam. S Erikom sme si povedali, že si urobíme vlastné Chorvátsko, ibaže bez vody a otravných cikád. Z Moštenice sa vrátime v pondelok. Teším sa, pretože to bude také manželské. Erik kosí a Vierka varí. Erik umýva auto a Vierka varí. Erik sa učí a Vierka varí. Erik si stavia hrady z piesku a Vierka varí. Erik obrába susedu odvedľa a Vierka varí. Ach, zlaté to časy.

Mamina ma poslala do lekárne po paralen. Ja som si kúpila panadol, pretože to čoskoro dostanem a paralen mi nezaberá. Panadol som ešte nikdy nemala, ale chcem oklamať svoj mozog, že je to ibalgin. Paradoxné je, že paralen, panadol a ibalgin je úplne to isté, ibaže ibalgin je ružový a stojí polku môjho vreckového. Ešteže mám doma ružovú pastelku.

Hrozí mi, že ma zoberú na všetky vysoké školy. Na UKF mi dali div že nie plný počet bodov a v Bratislave som tiež nedopadla najhoršie. Do Ružomberku ma prijali tiež. Ak sa budem musieť rozhodovať medzi UKF a UK, tak ma asi porazí. Viem, že v Nitre by som bola najšťastnejšia, ale na druhej strane má Bratislava iný zvuk. Skúste sa vžiť do roly ambiciózneho rodiča, ktorý sa pri pive chváli svojim kamarátom: "Moja dcéra študuje žurnalistiku v BRATISLAVE." Druhý mu do toho skočí: "To zase náš Peťko študuje v Nitre." Ambiciózny rodič len pohodí rukou, zasmeje sa popod fúzy a hodí do seba ďalší glg piva. Avšak ktorý ambiciózny rodič by sa zahadzoval s niekým pri pive, keď jeho dcéra študuje v hlavnom meste? Máte pravdu, zabudnime radšej na to. Pozývam vás všetkých na Mojito, keď už som ten ambiciózny rodič ambiciózneho dieťaťa.

A čo teraz? O hodinu mám autoškolu, potrebujem si umyť vlasy a takisto sa potrebujem pobaliť. Povedala som všetko, čo som vám chcela povedať a preto by som vás týmto odsekom chcela poprosiť, aby ste prestali čítať, ohviezdičkovali ma, okomentovali alebo jednoducho vypli. Za pochopenie ďakujem.

So srdečným pozdravom
Vaša whatsername8

 Blog
Komentuj
 fotka
sindarela  24. 6. 2010 15:30
hh mne sa to zda dobre..en neviem ako to mam pochopit
 fotka
cynthia124  13. 7. 2010 11:38
ide ti cisto len o stastie vs. meno skoly?V tom pripade ti poradim len tolko,ze to,ako sa uplatnis vobec nezavisi od toho,v ktorom meste budes studovat,ale od tvojej sikovnosti.Alebo ti ide cisto len o to,co si o tvojej skole budu mysliet pribuzni a okolie?Ale drzim palce pri vybere Mna podobne patalie cakaju o rok
 fotka
alysia  2. 8. 2010 11:07
tento blog som si vytlacila lebo som nestihala citat na compe... do busu vchadzam so smutnym vyrazom a s tvojim blogom v ruke ... v buse sa smejem a vychadzam s usmevom ... ja len tolko ze dakujem ...mam chut sa vam tam vtret a ako ty budes varit a erik robit hocico z uvedeneho tak ja sa budem hrat na vase dieta
 fotka
tikalok  2. 8. 2010 11:26
dobré čítanie
Napíš svoj komentár