Istota, výsledky, všetko.
Sneh mi škrípe pod nohami a ja tam pomaly prichádzam. Šerchán ide za mnou. A ja čakám čo uvidím. Či ľadovú pustatinu alebo svetlo. Malé svetielko nádeje...
A nakoniec. Nie je to jedno? Či existuje či nie čo sa tým zmení. Stále neviem či prejdem prvý semester alebo si len zopakujem programko alebo to dám všetko naraz.
VTIP:
Príde FIIT-kárka domov celá natešená a hovorí mame:"Mami mami, moji spolužiaci si ma všimli. Konečne sa mi prihovorili."
"Jéj zlatíčko no to je úžasné, po takom dlho čase a čo ti povedali?"
"Uhni ty debil."
(pôvodná je neslušnešia verzia "Uhni ty k***t" ale mám momentálne slušnú náladu.)
Tak tak je to na FIIT-ke. Ale náhodou, postaviť na bloku B stánok s popcornom a zmrzlinou bol podľa mňa geniálny nápad. Hlavne vďaka úžasnej akcii (kúpte si peť kopčekov zmrzliny a dostanete popcorn zdarma) vďaka ktorej som minule mala popcorn od neznámych ľudí zadara .
A aj matalýza sa vcelku dá, čo s ačo budem, zatiaľ to vyzerá nádejne, uvidíme ako to bude po druhej písomke. No ale to programko budeme radi ak dám. No šak sa uvidí ešte.
Anyway, anyhow...
Šerchán švihol chvostom a zavrčal. Hľadáme ju, či nie? Veď ona je ja. Ona je mojou prítomnosťou, budúcnosťou minulosťou. A možno tam v diaľke, je predsa len svetielko. A možno nie. Neni som krátkozraká len tak pre nič...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"a k babám na Feike, kamoš feikár pozdravil niekoho cestou zo školy, tak sa ho pýtame či, to bol spolužiak, a on na to: hej Janka "
každopádne vďaka za tip na zmrzlinu.