tá zbraň v mojej dlani
ešte si vinný
už ťa nemôžem brániť
ešte sa prejdem prstami
po ústí nabitej hlavne
kým stojím pevne nohami
na prízemí v najhlbšom dne
vyhradzujem si právo
zabudnúť ako veľmi som mala rada
pretože to bolo, okrem iného, dávno
a pretože si mal tiež rád
a ak sa raz narodíme znova
nechoď mi prosím nikdy na oči
to nebola iba zlá doba
my sme sa proste nenašli
vyhradzujem si právo
neprestať nikdy spomínať
občas len každé tridsiate ráno
občas len vtedy keď padá dážď
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nechoď mi prosím nikdy na oči...amen