zase raz ti poviem len tolko ze vsetko je fajn no a vlastne nie az tak fajn, treba zmenit toto a tamto, na nieco sme este prilis mladi, na nieco sme uz prilis stari a nikdy nie je ten spravny cas.
vlastne ti nemozem povedat vobec nic. ten spravny cas pre nas nebude nikdy, nikdy nebudu tulipany ani spomienky na lausanne. cim som starsia tym mam vacsi bordel v hlave. zacinam byt obcas prilis uprimna a obcas dokonca aj k sebe samej.
nemozem sa nechat prilnut k niecomu imaginarnemu a tak si nedovolim pisat ti malickosti. ze nemozem spat, ze ma to takto nebavi. ze si to cele viem aj neviem predstavit. ze kazdodenny zivot stroskotava prave na tej kazdodennosti. ze nemam ziadne male zivotne radosti, ani velke. ze uz nemam plan a nie je to preto ze sa chcem nechat unasat zivotom.
nasilu zodvihnem kutiky ust, vydrzi mi to par dni tak ako tie modriny, dalsia z tych veci ktore nemozem, ktore sa nehodia a vobec ja uz neviem ako sa to robi, zdielat vsetko a nemat pocit ze je to nepatricne a ze davam prilis velky kusok zo seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár