Kde bolo-tam bolo, za vysokými horami s názvom Slanské vrchy, a za mohutnou riekou nazývanou Hornád sa rozprestiera malebné mestečko Košice, so všetkými Luníkmi, mestskými časťami, okresmi a doposiaľ na mape nezakreslenými etnickými menšinami.
A niekde tma stála škola. Nie príliš bohatá, aby sa dostala na titulnú stránku Forbes, ale takto to už v zaostalom štáte menom Slovensko chodilo. Na škole existovala miestnosť, kde mali všetci strach vstúpiť. A nebolo to kvôli blednúcemu nápisu na dverách ozor, padá omietka!.
V miestnosti totiž žili tvory dnes už dávno vyhynuté. Vyhynuté preto, lebo neudržali v tajnosti existenciu Avatarov. Tvory mali vlastné mená, no všetci ich poznali pod menom spoločným... ôsma cé.
Kapitola prvá-OBRAD
Teoreticky, ak preskočíme zopár nepodstatných detailov, ako to, že moje šaty bez ramienok nedržali tam kde mali, Maťovi bolo v smokingu horúco, Benny si zobral namiesto tesilákov rifle a Monči boli tie štrnásť centimetrové podpätky naozaj vysoké, všetko prebiehalo hladko.
Omša v kostole...vlastne, túto kapitolu môžeme preskočiť
Kapitola druhá-CESTA TAM
Obrad sa skončil, zobudili sme polospiacich svedkov, nevestu aj jej o pol hlavy nižšieho ženícha sme vybozkávali od hlavy po päty, a vybrali sme sa do kultúrnej haly, nazvite si to ako chcete. Vlasy som si zopla do drdola, chalani si porozopínali saká, a išli sme. Samozrejme, nevesta so ženíchom túto trojminútovú cestu absolvovali v aute. Vo ferrari.
Kapitola tretia-SVADBA
Prišli sme na miesto činu. Usadili nás za akúsi stenu z mliečneho skla, a zrejme bola aj dosť kvalitne zvukotesná, keďže na náš ohlušujúci rehot nikto z hostí nereagoval. Čudovali by ste sa, prečo nás triedna pozvala aj na svadobnú hostinu. Sme proste lovely
Kapitola štvrtá-DOSTÁVAME SA K POINTE
Na stoloch nebolo okrem gýčovo poukladaných servítiek nič. No nás kreativita neupúšťala, rovnako ako dobrá nálada. O pár minút na stole stála kôpka bielych Tento holubíc.
Sedeli sem, sedeli sme, popíjali sme bezrpíchutný Rajec, bili sa, kto si naleje ten s kyslíkom a ten, ktorý, paradoxne, tiež obsahuje kyslík, len to na jeho plastovej fľaši nie je uvedené modrým písmom. Prišli novomanželia, do rúk sme im odovzdali fľašku niečoho vysokopercentného. Marshmallow. Ďalej vankúš s potlačou našich hláv, a tiel, samozrejme. Usb kľúč a blahoželanie k svadbe sme im darovali len okrajovo.
Kapitola piata-ZVONEC NEZAZVONIL, UKRADLI SME HO
Jedli sem obložené misy, bili sa na kúskoch syra a lacnej salámy. Všetko sme vyžrali s jediným cieľom-učiteľom, ktorí prídu na svadbu po našom odchode nenechať nič. Nemali sem zákusky, iba čokoládovú fontánu. Na špajle sme napichovali ovocie, od hrozna až po ananás. Chalani mali košele krásne označkované, baby si šaty čistili spolu s nevestou na véckach, a ja som sršala sebavedomím, keďže som ako jediná mala na sebe vzorované čierne šaty, na ktorých nebolo škrvrny vidno.
Došiel Rajec. Došla Kofola. Prejedli sme sa čokoládou a jahodami, na táckach sa lesklo už len striebro. Chalani, riešte! Zašli teda do skladu, že im dá nejaký príslušník toho disko-podniku ďalšie pet-fľaše plné Rajeckej Lesnej. My ostatní sme tancovali na Lady Gagu, spievali si cause this is Africa a ostatným párom podpätkami praskali balóniky priviazané na nohách. A chalani došli. AJ so sklenenou fľašou čohosi voňavého naviac.
Hrušku sme ukradli, šťastní sme boli.
Nač' bola nám nik netušil, no časom sme pochopili.
Zo svadby sa odchádzalo so skrytou trofejou
vypila sa do prázdna za topoľovou alejou.
PS:týmto chcem pozdraviť Peťka Š., Rasťa H., Maťa Bennyho @bennym a všetkých zúčastnených. A keďže toto bol blog založený na pravdivých okolnostiach, k svojej identite sa nepriznávam!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
olivia47
16. 10.októbra 2011 21:52
strašne super píšeš
Napíš svoj komentár