Kracala ticho po tmavych zakutiach mesta, ona v tmavom kabate, vlasy upete do drdola s cigaretou v ustach, sama.
Mesto bolo prazdne, prazdne tak ako to ona nepoznala, vyklady ziarili vianocnymi vyzdobami, bary zivali prazdnotou, kdesi v dialke pocula kostolny zvon ktory prave odbijal polnoc.
Sama, samota ktoru citila vnutri duse, neopisatelna prazdnota, miliony myslienok a predsa sama. Miluje ho ale on uz tu nie je. Je prec. Odisiel lebo nepochopil.
Prazdne mesto plne ludi ktory sa hmyria oklo nej, prezivaju vianocne caro, tu uzasnu atmosferu vianoc.
Prazdne mesto, ziadna spriaznena dusa, nikto kto by prisiel a pochopil ju, nikto kto by ju pochopil.
Cigareta dohara, zvon doznieva, sneh uz neprasti… smrt. Smrt srdca, smrt jednej duse ktora nechcela vela. Chcela len trocha pochopenia a lasky. Chcela jeho.
Nastava jar, ludia sa hmyria vsade naokolo a prezivaju svoje zivoty ale ona je stale sama.
Slnecne luce prebudzaju prve kvety ktore rozkvitaju na jej tichom opustenom hrobe…
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
aikaa
28. 1.januára 2009 20:33
ani neviem co ti mam k tomu napisat... mam zimomriavky...
Napíš svoj komentár