Začnem neveselo... rozišla som sa po takmer 3 rokoch s priateľkou. Dnes by sme oslávili 3 roky. Ani neviem ako vyjadriť čo cítim. Je mi zvláštne. Je to už týžden. Najprv som bola naozaj na dne a urobila som dosť hlúpu vec za ktorú sa teraz hanbím ale vtedy mi to prišlo ako to najlepšie čo som mohla urobiť. Dostala som však šancu ešte si na tomto svete požiť. Pýtam sa, prečo? Možno práve preto, aby som odhalila kam sa stráca všetká tá láskak ktorú k sebe dvaja cítia kým sa nerozídu. Len to ma tu drží, že na to musím prísť. A ked prídem na to kde je, pôjdem tam, zabuchnem tam dvere a prisahám veštkým zamilovaným, že tá ich láska sa tam už nestratí. Rozchody sú strašne bolestivá vec. A je jedno či ste tým opusteným alebo opúšťajúcim. Stále dúfam, že sa niečo stane a ja sa zobudím. Alebo zaspím navždy? Ešte že mám priateľov ktorí ma držia nad vodou. Hovorím si teda, že som nad vecou a niak sa z toho raz dostanem. Ale moje zlato milujem stále aj ked mi tak ublížila. Možno sa k sebe raz vrátime možno to chce ozaj len čas ako vraví. Možno. Tento život je predsa samé prekvapenie.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
radka169  26. 11. 2007 15:31
Citala som tvoj prihbeh a pochopila som to tak ze ty si mala priatelku ale neviem aku taku normalnu kamrataku alebo taku ze jak to poviem lezbicku??
2 
fotka
kat  26. 11. 2007 16:24
Hm...laska je asi fakt ta nejcudnejsia vec,ci skor cit alebo puto na tejto zemi...ja ju NECHAPEM!
4 
fotka
devilslim  8. 2. 2008 08:24
milacik prepac laska je cudna tajuplne vec ale verim ze aj bolest skryva nieco co sme netusili a ja teraz viem ze som idiot za tvoje rany ,...milujem ta
Napíš svoj komentár