Na dne hnusnej bažiny,
nekráľuje nik iný - len ja.
Stiahnem k sebe všetko,
do tej svojej plytčiny
a tam dotýkam sa okraja.

Na dne duše spáchala
sa krivda priam nemalá - len mnou.
Pochytaná špinou rúk,
malá nádej ostala,
že udobrím sa s princeznou.

Na dne síl som pokľakol,
zabodol si srdcom kôl - neraz.
Odpustiť môžeš len ty,
teba som ja presiakol;
tak, keď chceš, kopijou ma preraz.

Vyslov, aké chceš vety,
na dne mora vládneš ty - ja nie.
Odpusť, zatrať, ignoruj,
no vedz, že moje kvety
splnia akékoľvek želanie!


Venované Ivke.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár