Na dne hnusnej bažiny, nekráľuje nik iný - len ja. Stiahnem k sebe všetko, do tej svojej plytčiny a tam dotýkam sa okraja. Na dne duše spáchala sa krivda priam nemalá - len mnou. Pochytaná špinou rúk, malá nádej ostala, že udobrím sa s princeznou. Na dne síl som pokľakol, zabodol si srdcom kôl - neraz. Odpustiť môžeš len ty, teba som ja presiakol; tak, keď chceš, kopijou ma preraz. Vyslov, aké chceš vety, na dne mora vládneš ty - ja nie. Odpusť, zatrať, ignoruj, no vedz, že moje kvety splnia akékoľvek želanie! Venované Ivke. Blog 8 0 0 0 0 Komentuj