keď vyvršuješ sa na niekom.
Urobíš si po vôli
a druhý nech si hovorí -
čo len chce.
Lebo je to jedno o čom točí,
ty máš svoje vlastné oči.
A ak ti do reči skočí,
po úbočí
nezmyslov
zbavíš ho racionality snov a slov,
kým pridá sa na tvoju stranu
a nekazí hádku hranú,
ale prejde skrz hranicu,
cez hranu,
do sveta v ktorom žiješ ty.
Kde sú samí...
Ty si sám...
Hľadáš? Hľadáš?
Pretože ja nehľadám.
Hádam
a hádam (sa),
no už to nezvládam.
Zaboril som sa kamsi v diaľ,
kde navrch si ty prosto mal.
Lebo bývaš tu ako doma.
A ja,
občasný návštevník,
som tu znova...
Takto si ma prekukol.
Prepukol si v mojej hlave,
ponáhľaš sa,
tvoríš myšlienky hravé.
Hoc malé,
no správne.
Hoc na dne,
no nech.
Bez správ, ktoré sú adresované.
S pocitmi triviálnosti,
najedol si sa do sýtosti.
A ja...
Hladný, do hája!
Tvoj stisk ma opája.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár