"Tak pobozkáš ma alebo nie?!
Ukonči to naše trápenie..."
Pomyslela si tak stroho,
keď stáli sme pred jej rohom.

Tak pobozkáš ma alebo nie?!
Boli naše muky posledné.
Nevedel som kam skôr s nohou
a už som si nepomohol.

"Tak pobozkáš ma alebo nie?!"
Pýtalo sa naše lúčenie.
City prešli za vrch stolov,
všade vábne ticho bolo.

Tak pobozkáš ma alebo nie?!
Pýtal som sa aj ja; bezslovne.
Sveter sa sám rozopína
a nie je to ničia vina.

"Tak pobozkáš ma alebo nie?!"
Spolu krásne... Tíško... Chladneme...
Mala by byť obom zima,
no nás oboch čosi spína.

Tak pobozkáš ma alebo nie?!
Veta, ktorá vábne rozoznie.
Nik z nás ju však nevysloví,
pretože sme príliš noví.

"Tak pobozkáš ma alebo nie?!"
Ukazujú nám sny bezsenné.
Nabok padli moje činy,
nechcel som byť prvý - vinný.

Tak pobozkáš ma alebo nie?!
Čin, ktorý nám v očiach ostane...

 Blog
Komentuj
 fotka
stenatko  13. 6. 2013 09:13
 fotka
sstrange  14. 6. 2013 22:44
slza ušla, také pekné
Napíš svoj komentár