Zajtrajšok sa stretol s časom, kde pol temnoty predelilo tok.
"Podaj mi ruku." Noc čo noc. Utekáme. Pred čím?
Zívol som v slzách. Unavený z boja, prehmatávam desiatok.
Pozeráš chladným rázom rána do tónov snov.
Zrak slepý a nie je v tom sám. Zatiaľ. Raz snáď uvidíme spolu.
Pýtam sa: "Budem ešte," hoci už len raz, "s ňou?"
Zmizli. Stratili sme sa. Obaja. Myslíš, že už máme smolu?
Pod stratou zisku je nesvoja z večného boja.
Zakazujeme ten náznak. Máta v čižme. Ja pripúšťam si gýč.
Podávam ruku. Bdiem. Čakám. Kedy bude moja?
Znova prelinula ďalšia ručička. Nikoho niet. Nikde nič.
Pomaly uvádzame rozpaky dieťaťa.
Zabúdame na naše sklony a prikláňame sa k druhému.
Predostrieme prospešné prosby: "Poď, prosím Ťa."
Závidíme vlastnej krvi, ba dokonca aj sebe samému.
Očistím prečin.
Utekáš? Pred čím?
Pozeraj do tónov snov.
Pýtam sa: "Budeš raz mnou?"
Zatiaľ som slepý.
A viem, že i ty.
Pod stratou zisku,
zakazuj iskru.
Zajtrajšok zatiaľ zakazujeme. Zabúdame.
Podám ti ruku. Počkám.
Nik. Nikde. Nikdy. Nikam.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
P.S.: Tentoraz (viem, že) na TS odpíšem skôr!