Pozeral som celý deň na náš svet a videl tam to, čo som si predstavoval, no nevedel vysloviť.

Moja zbraň tasila prvá a poskytovala mi pred tebou náskok o hodne značnejší, než som si pôvodne myslel. Časom sa však partner pri tréningu naučí ťahy svojho útočníka a už to tam vidí v jeho očiach aj napriek tomu, že klame telom. Každý pokus je predvídateľný a každý krok je vopred známy. Aj ty si na tom bola podobne s tým rozdielom, že som bol pozornejší a prekukol som ťa o čosi skôr. Horšie bolo, čo som tam videl; respektíve nevidel.
Ani neviem ako by som ďalej pokračoval. Zasekol som sa, sťa sekera v pni, ktorá nie a nie von, pritom je jasné aj drevorubačovi, že čo raz išlo tam, musí aj naspäť. Primitívna fyzika, a predsa funguje. No funguje?

Zaštepený do živého som cítil stekať miazgu všade tam, kde plakala matka príroda, pretože sa jej ublížilo. Úmysel bol dobrý, prevedenie mizerné. Ostal som tam a premýšľal čo ďalej. Takto každý deň. Ozaj každý. Mal som aj dni, kedy som nepremýšľal, ale bolo to tam ako symbol, na ktorý sa pozriete a viete jeho význam aj bez interpretácie alebo akéhokoľvek vysvetlenia či konotácie.
Bol prostý, no predsa ho nebolo, len mojej sprostosti. Nevedel som ako ďalej, kým sa nezjavila Nádej. A za to Jej veľmi pekne ďakujem. Nebyť toho, Abyss by ma hladkal naďalej svojím tieňom. Vymanil som sa z gripu jeho spárov a presunul sa hlbšie, do krajiny odkiaľ niet návratu.

Nakladať so šťastím chce šťastie. Šťastie chce nás. Ak nás pohltí, sme šťastní. Uvedomil som si, že to nikam nevedie. Pri chybnom predpoklade treba zmeniť prístup. Preto som sa rozhodol a zmenil som sa. A vraj chlapi sa nemenia...

Už nepozerám na náš svet. Predstavujem si, čo som mal vysloviť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár