a stále na teba myslím;
neoklamem svoje zmysly.
Nezmyselne rozmýšľam
či to nie je iba klam.
Mám ťa stále v pamäti,
hoc vždy nechcem, no vzápätí
cit vodu prstom posvätí.
Ladne kráčaš po ceste
a nepýtaš sa: "Kde ste?"
Lebo je jedno, kde kto je,
kým hl(ˇ)adím (na) tvoje závoje;
pravé či ľavé? Oboje.
Hodvábna si ako šál.
Šaliem. Čo by som len dal!
No nič však nechceš odo mňa.
Nechceš byť moja vládkyňa,
ty nie si taká; si Iná.
Stačí moja prítomnosť,
tej nemáš, veru, nikdy dosť.
Nik iný nie je prítomný,
keď sme už spolu, sme len my;
cítime sa. Sme vzájomní.
A zmyselne rozmýšľam
či to nie je iba klam.
Tvoj dotyk ruky ocení,
každý môj dendrit blažený,
obdarený kusom ženy.
Pred tebou obnažený,
nechcem klásť žiadne steny.
Už nad-zmyselne rozmýšľam,
že môžeme ísť hocikam
a nie, nie je to iba klam.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a stále na teba myslím;
neoklamem svoje zmysly.
Nezmyselne rozmýšľam
či to nie je iba klam.
Mám ťa stále v pamäti,
hoc vždy nechcem