Pýtam sa na rady iných. "Len tak." - - Aby to nebolo z mojej viny. Žijem život, ktorý mi nepatrí. Z rád zrád. Nepočítam ich: "Raz. Dva. Tri..." Pohrávam sa s iným svetom, točím prstom na glóbuse starom, spretom. Dávam nádej, ktorá jej nepatrí. Hrajem rolu: Zhon v amfiteátri. Dám rozumy šedých radov. "Lebo." Zvyčajne som pre ne zlou záhadou. Zabíjam zradou v zištnej záhrade. Ona... Patrí len Tebe - výsadne. Klamem, ťahám. Teba. Seba. Striedmo. Filozofia? Trik? Klam? Či veda? A usmievam sa milo do očí. Pritom; chceš rozpažiť a vyskočiť. Vábim, hladkám, priťahujem. Zvod z vôd. Aj tak nepredstieram nezáujem. Zabodnem zraniteľne zozadu. Až kým stratíš životnú náladu. Báseň 5 0 0 0 0 Komentuj