Naučím sa vravieť áno;
každé smilné, svetlé ráno.

Bývam tam.
A bývam s cvokom.
Bývam sám,
no neviem o tom...
Okom prúdi mnoho snov,
ja viem, že raz chcem byť mnou.

A naučím sa vravieť nie,
kým do mňa vstúpi zatmenie.

Bývam sám
a bývam s cvokom.
Zdanie mám,
no neviem o kom...
Oknom prúdi mnoho slov,
ja viem, že raz chcem byť s ňou.

Naučený som bol na nie,
pre každé ďalšie brieždenie.

Bývam. Mám?
A bývam s cvokom?
Neviem... Klam?
Či neviem o tom?
Ohňom prúdi mnoho síl,
jednou z nich sa prizabil.

Naučil sa vravieť áno.
A naučil sa vravieť nie.
Keď zapálil plameň ráno,
keď ukončil to trápenie.

 Báseň
Komentuj
 fotka
nenavidim  10. 9. 2014 17:37
Fajne píšeš! páčilo!
 fotka
mrspunk  10. 9. 2014 18:52
ani neviem, či sa mi to má páčiť. síce krásne napísané ale je mi z toho smutno
 fotka
door  10. 9. 2014 23:34
 fotka
hranatystol  11. 9. 2014 20:35
cool
 fotka
podhubie  11. 9. 2014 21:26
Páčila by sa mi aj ale nerozumiem o čom. Možno som sa takto ešte necítila alebo čo...
 fotka
antifunebracka  11. 9. 2014 21:56
celkom pekne
Napíš svoj komentár