Stretávaš sa so mnou, pričom ja sa strácam s tebou a spolu unikáme kamsi, kde sme sami. V prítomnosti iných máš závoj a predo mnou zastrieš oponu.
Navonok nič necítiš, no vo vnútri je čosi... Čosi, čo neviem ani sám identifikovať. Ani ty...
Kiežby sme na to prišli spolu, no tabu nám to nedovolí. Nesmiem nič a ty smieš všetko. Smel by som aj ja, ale som nesmelý. Neúsmevný. Predsa som tam. V pozadí, za oponou aj keď ma nevidno. Hýbem krížom z dreva a snažím sa nedomotať tie tenké motúziky, pretože len raz spravím chybu a zostanú dopletené.
A už to nik nenavráti späť.
Dávam si pozor, no neviem si ho dať. Dávam nad sebou dozor a neviem v noci spať. Chcem sa hrať. S tebou. Hráme, ale tvárime sa, že nie. Najkrajšia hra je tá, ktorá sa nehrá hrou, ale prežíva.
Tak prežívam deň, čo deň a tvárim sa, že život nie je hra, ale výhra. No... Ako som už dávno zistil, prehral som. Nie je to však o tom uspokojiť sa s výsledkom; táto hra totiž nikdy nekončí, a tak, hoc porazený, dávam si do tela kus z teba - z mojej budúcej ženy.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
teaner
2. 5.mája 2013 22:20
Tvoje blogy sa tak podivne lahko citaju.
2
"smel by som aj ja, ale som nesmelý" smieš aj ty. nespravíš chybu. nedomotáš motúziky. len spravíš to, po čom túžiš. a ostatné sa uvidí.
Napíš svoj komentár