Priznanie Dvanásť, štrnásť a sedemnásť rokov... Čas sa pre mňa zastavil? Míľniky, pri ktorých som sa kopol. Nemám pre ne už viac síl. Dusil som v sebe pocit viny, za to, že som stále trochu iný; za to, že mi stekajúce sliny neodliali zážitok - mok vínny. Jedná, druhá, no a potom tretia... Čas sa pre mňa zastavil? Tie roky zrazu tak rýchlo letia. Nepomôže schôdzka víl. A ruky skrížené pred ústami, no je to už, žiaľ, dávno za nami; lebo zapískal som na psa hlasno a ten si len prudko vrtí chvostom. Predsudok Prst, prsteň a na nich zlomenina... Čas sa preňho zastavil? To všetko preto, že je už iná. Nik, kto by napravil íl. Hlavou sa derie klišé, vidina; túži byť nenútená či iná? Nemyslíme si to iba dvaja, a to jediné nás teraz spája. Pár pier, potom právnych správ a papier... Čas sa preňho zastavil? Rozmýšľal, prečo ju asi bol oprel. Rozmýšľal, čo pokazil. Ale spojiť treba nespojené; puzzle, krásne z koncov: "Veď vieme!" A keď zapadne všetko do seba - povedia: "Nič viac nám dvom netreba." naIvka Prvý, druhý, a nakoniec tretí... Čas sa pre ňu zastavil? Nie! Ako ten čas prirýchlo letí. Dáva drogu si do žíl. Mysľou odráža sa na sto javov a pohráva sa so s(l)ečnou hlavou; v skle biely gombík rozpúšťa sa a preč uniká jej všetka krása. Posledné sekundy: Tri, dva, jedna... Čas sa pre ňu zastavil? Okolie dáva znať, že je biedna. Niet, kto by to napravil. Ukradla noc. Pre seba, pre neho. Chvíle, kedy ju obdaril nehou. Noc a temno to všetko zahalí, nevpustí živ´ ľud do Ich záh(r)ady. Venované Ivke. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj
rRNA. tRNA, mRNA hovori ti to nieco ?