Rozlieva sa po celom stole,
lebo zaspal som ja v kuchyni.
Určite ja, hoc trochu iný,
plný vplyvu liehoviny.
Vinou liehu váľam sa bokom.
A uniká mi jedno oko.
Vôbec neviem ako, no vstávam.
Ruka, tá zopár riadkov dá vám,
kým spievam toaletným slávam.
Závan vetra hlavou sa deje;
pritom ani sám nevie kde je.
Čierna s bielou - čistý klavír...
Opar hmly no i mrakov halí
všetky jeho vtedajšie slávy.
Pamäti bráni zákal sivý.
Pamätá. Pamätáte i vy?
Kedysi vedel klamať presne,
no teraz však, na tomto mieste,
mu všetko kamsi ticho klesne.
Poklesol som na zem. Hold kľaku!
Prijmem almužnu; hocijakú.
Nemám už nič. Ani dôstojnosť.
Povedal som si, hádam aj dosť.
Stratil som svoju jedinú cnosť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár