No ten však nie, nie a nie prísť.
Jednostaj v mojej hlave.
Máta mnou a myseľ klame.
Spôsobuje city hravé.
Začínam mať taký pocit:
Je tu niekto... Niekto... Ktosi.
Uchom prúdi mnoho krvi.
Pocit, ktorý je tu prvý.
Kriví moje očné brvy.
Kto nepraje kúsok šťastia,
závidí nám, buráca a...
Leží chrbtom obnažená.
Moja vzácna, prvá žena.
Bozkom pier je rozochvená.
...kto smeje sa nám do tváre,
keď vidí, že mám na mále.
Snehová búrka tu plieska.
Prstom sa zaťala trieska.
Neustále vo mne vrieska.
Priviazané lano ku mne,
vraví: "Správaj sa mi umne."
Ťahá motúz aj kolieska.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
protessst
28. 2.febuára 2013 00:40
hovorí sa že práve láska spraví z muža takéhoto básnika ty ju máš v každom blogu...snáď si to raz tá dievčina všetko prečíta
Napíš svoj komentár