Hovorím potichu, ale v mojej hlave to hučí ďalšími tisíckami otázok... "Prečo?, Ako?" Preháňa sa mi hlavou z ničoho nič... Moje srdce bije ako o život, o ktorom práve tak úpenlivo premýšľam...
"Ako môže jedna minúta zmeniť celý náš život??" Ako sa môže stať, že jedna alternatíva z toľkého množstva môže prevrátiť náš svet naruby? Za každé rozhodnutie sme si zodpovední sami, ale nikdy nesmieme ľutovať to, čo sme spravili, pretože tak sme to vtedy cítili...

Ako sa môže jeden človek tak hlboko vryť do vašej mysle, ako môže jeho pohľad zostať vo vašich spomienkach navždy? Ako môže pár písmen jeho mena stále znieť v hlave? A čo vlastne znamená stále? Navždy? Do konca? Alebo iba do vtedy, dokedy sa to my sami nepokúsime zastaviť? Áno. Čo takto zmeniť sa? Otvoriť sa len novým možnostiam? Čo bolo, to bolo... Ale prečo je také ťažké pochopiť to?

Ako vlastne môžu naše city ovplyvniť naše správanie? Ako môže jedno slovo na päť písmen, láska, tá z ktorej prúdia všetky naše city, ktoré sme kedy cítili, smútok, radosť, ľútosť a mnohé iné z zmeniť zmýšľanie celej sociálnej skupiny ľudí k lepšiemu? Ako vlastne zmeniť svoje zmýšľanie? Dajú sa ľudské city potlačiť? Áno. Dajú. Ale my sami sa potom cítime ako v umelom obale, nemáme miesto pre tie pravdivé city, ktoré nám môžu povedať všetko i o nás samých...

A prečo sme schopní odpustiť toľkokrát, ale i toľkokrát zavrhnúť správanie iných? Ako je možné, že niektorý nenávidia a iní milujú, jedni sú čestní a druhí klamú, milovaní sa snažia a nenávidení zostávajú chladnými a ľahostajnými?

Prečo môže krik našich blízkych tak ublížiť i nám samým?

Prečo neotvoríme, keď niekto klope? Prečo sme schopní cítiť toľko vecí naraz, až sami nevieme postrehnúť, čo nám je? Prečo sa po jednom sklamaní naše cesty zúžia, ale nerozšíria? Prečo sme raz hore a raz dole? Žonglujeme s našimi citmi. Ale ako ich namiešať správne?

Stále viac a viac otázok sa vynára v mojej hlave, hľadím stále do toho istého bodu, počúvam stále tú istú pieseň a neviem sa z toho prebrať...

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár