Všetko naokolo je tak krásne, tak nádherné, som spokojná sama zo sebou, že som konečne dokázala zabudnúť na nekonečnú minulosť S NÍM. Pekné spomienky na chvíle strávené s Jurajom, s jeho rukou v mojej a jeho perami sú zasunuté do kolonky mojej mysle s názvom "Pekné spomienky". Áno. Pekné spomienky. Ale nič viac. Už neplačem pri pomyslení na jeho tvár, ktorá sa mi ešte pred pár týždňami vynárala v hlave každú voľnú sekundu, ba i stotinu môjho času. Priatelia sú teraz mojou prioritou, nezväzuje ma žiadny žiarlivý vzťah, ktorý mi zakazoval obzrieť sa za každým.
Všetko čo robím, nie je pre slová "ľúbim Ťa zlatko", ale pre vetu "Si tá najlepšia kamoška, máme Ťa moc, moc radi." Nezadržateľný smiech je znamením môjho života a či už idem spievajúc s rukami nahor po ulici, alebo robím nejakú inú trapošinu, nestarám sa o to, a hlavné je, že mi je tak s.u.p.e.r. Cítim sa tak nezávislá a tak voľná!
"Ahoy zlatko, chýbaš mi..." S otvorenými ústami hľadím na obrazovku...
Čo?! Erpéčka od Juraja?! A takáto?! Jemu načisto preskočilo?! Nemám chuť sa s ním baviť! Ale tú RP si radšej uložím...
Počkať! PREČO som si ju uložila?! PREČO som si zasa spomenula na jeho tvár?! Prečo mám zasa ten záhadný, zmiešaný pocit?! Veď ja som už na neho zabudla! Áno... Pri najbližšej návšteve môjho compu ju určite vymažem!
...Jar...Zelená lúka plná farebných kvetov a tráva siahajúca až po kolená... "Neboj sa, zlatko, som s tebou a ľúbim Ťa, bude to dobré..." Ozýva sa mi pri uchu a zrazu z ničoho nič zacítim niečie pery na mojich... Áno... Je mi opäť tak blažene... Nechávam sa tým unášať...
...Vlhké slzy mi obmývajú tvár a ja neustále myslím na to, prečo ma Juraj tak nechutne oklamal... Čo tým sledoval? Čo som mu urobila? Ja to už ´dalej nevydržím...
...Spomienky sa mi opäť nezadržateľne vynárajú v pamäti a ja zasa rozmýšľam... Milujem ho ešte? Veď mám šancu vrátiť sa k tomu, ktorého som mala rada... Alebo zostanem tou nezávislosťou "posadnutá" baba, ktorej je tak super?... Ja neviem...
...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár