Neraz som videla, počula aj čítala o prípadoch, kedy sa majiteľom ich maznáčik zunoval, prípadne z iných dôvodov ho vyhodili na ulicu, nestarali sa o neho a podobne zlé veci. Koľko ľudí z úplne hlúpych dôvodov dokázalo týmto nevinným tvorom ublížiť alebo ich priam zabiť. Dlhú dobu som to ignorovala. Trvalo mi dlho, kým som si uvedomila, že to takto nemôže ungovať ďalej.
Oči mi otvoril príbeh jedného psíka a jeho záchrankyne. Hovorím o Veronike a Riškovi. Veronika sa tohto drobca ujala celkom nezištne a bola ochotná spraviť pre neho čokoľvek. Ibaže nemala dosť finančných prostriedkov na jeho zabezpečenie a tak požiadala o pomoc. Spravila dobre, pretože o tomto príbehu sa dozvedalo čoraz viac a viac ľudí. Tí, čo mohli prispieť tak urobili, niektorí pomohli inými spôsobmi, a ostatní aspoň dúfali a vysielali tichú motlidbu hore do nebies za toto rozkošné šteniatko. Zdalo sa, že všetko pôjde dobre, ale napriek snahe skvelých ľudí naše prosby neboli vyslišané. Riško minulú noc opustil tento krutý svet.
Čo ho však k Veronike priviedlo? Bola to ľudská hlúposť, krutosť, bezcitnosť alebo nejaké choré pohnútky? Jeho bývalí majitelia sa k nemu zachovali ako ku handre. Mohol mať niečo okolo 2-3 mesiacov, keď pre neho Veronika prišla. Našla ho v starej opustenej budove zamrznutého, dehydrovaného a zraneného. Nedokážem si ani predstaviť aký človek dokáže ublížiť živému tvorovi takým spôsobom. Človek vôbec nemyslí na to, že aj to zviera má nejaké city a cíti bolesť. Teraz si hŕba z vás povie "Ja taký nie som. Ja by som to v živote nespravil." Lenže Riška o život nepripravila iba ľudská krutosť, ale aj ľahostajnosť. Keby sme sa prestali na tieto veci iba z diaľky prizerať a krútiť hlavami, ako to dokáže niekto spraviť. Sme obyčajní pokrytci, pretože sami nedokážeme zakročiť a prečo? Nuž, zvyčajne preto, že sa bojíme reakcie okolia, nechceme sa pliesť do problémov iných alebo nám je to vlastne úplne jedno.
Keby každý človek, ktorý hovorí o týraní zvierat iba v zlom vstal a konal, tak by sme toho dokázali veľa. Lenže tu znova raz zlyháva ľudský faktor a väčšina z nás si pomyslí "Veď ja aj tak nemám moc to zmeniť". A to je nás obrovský omyl.
Moje srdce dnes veľmi žiali za týmto drobcom, no aj za ostatnými obeťami krutosti a ľahostajnosti. Preto vás takto otvorene vyzývam, aby ste sa postavili aj vy a začali konať tak, ako začala konať Veronika a ďalší, ktorí jej pomáhali a ktorí stáli pri Riškovi aspoň v myšlienkach. Nebojte sa konať. Kašlite, čo si pomyslí okolie a využite svoju moc zmeniť svet a napraviť neprávosť. Týmto konečne vstávam aj ja a pripájam sa k bojovníkom za dobro nielen ľudí, ale aj našich miláčikov.
[Emma]
Touto cestou by som ešte raz rada poďakovala Veronike za jej odvahu, ochotu a starostlivosť, za to, že mi ukázala, že ľudia nie sú len bezcitní a skutočne môžu niečo dokázať keď sa o to pokúsia, a predovšetkým za to, že Riška neopustila ani v najhoršej chvíli jeho života a postarala sa, aby neodišiel osamelý. Ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
1. 12.decembra 2011 17:37
kiez by ta aspon 1 clovek vyslysal...
Napíš svoj komentár