Povedz mi prečo plačeš, povedz mi čo ťa trápi.../že som po dvoch rokoch single/

Povedz mi prečo plačeš, povedz mi čo ťa trápi...


Sedím na lavičke pred jeho barakom. Býva na prízemí a ja čumím do jeho okna. Bože, ako sa mi mohlo to okno stať zo dňa na deň cudzie... Vybavujú sa mi všetky spomienky, všetko to, čo som za tým oknom prežila...a už za ním nikdy nič nezažijem. Tak strašne zmiešané pocity, že ich nedokážem...NIČ...


Bola som sním dva roky. Začala som si s ním, keď som bola prakticky ešte len decko, ja som mala 14 a on 16. Obaja sme boli také detské star nášho mesto, alebo ako to nazvať. Boli sme si strašne podobní. Zároveň rozdielni, no to nás spájalo.

Doteraz si spomínam na ten prvý deň, čo sme sa stretli. V škole máme dvere, ktoré sú samozrejme zamknuté, no vďaka tomu, že sú presklené/ako väčšina dverí v škole/ máme tú možnosť vidieť, kto sa snaží vlúpať dnu . Je zrejmé, že ak nepatrí k žiakom našej školy alebo nemá nad 30, aby si tá krava sekretárka myslela, že je rodič alebo učiteľ , alebo kuchár, sekretárka mu neotvorí. Vtedy berieme všetko do vlastných rúk my a tie vráta otvárame dobre že nie každých desať sekúnd. V ten deň však vo vestibule práve najviac adeptov, vrátnikov, nebolo, pretože škola bola dole prázdna, keďže všetci mali hodinu, len pár ľudí z našej triedy sedelo dole, lebo sme mali náboženstvo a keďže je nás v triede 40, kaplán ani len nezistí keď mu štyria chýbajú. Sedela som presne oproti tým dverám. Za nimi stál super extra mega krásny chlapec, s piercingom , tak strašne veselý a nabitý energiou , so super tričkom a super riflami, s najkrášímy DC-čkami a s tým najhollywoodskejším úsmevom /presne takýto opis plný superlatív by som mu v tej chvíli určite nedala, pretože vtedy som ho ešte neľúbila, predtým mi ešte nebol všetkým, predtým som s ním nemala odžité dva najkrajšie a zároveň najťažšie roky v mojom doteraz krátkom v živote, no musím uznať, že bol trieda...už vtedy/. Otvorila som mu, v xichte som zrovna nemala neviem aký záujem, no už len na to jeho "dix holka" sa nedalo nič nepovedať...Z obyčajného "nz kámo" vzniklo niečo, čo trvalo dva roky, a o intenzite jadrového výbuchu najmenej. Bol to osud, určite to bol osud prežiť s ním tie dva roky. Práve s ním.


Prežila som s ním toľko. Bol so mnou presne vtedy, keď sa na nás prakticky vyjebala matka, lebo si odišla bez súhlasu ostatných členov rodiny robiť späť do Nemecka, keď sa otec stal ešte horším, než bol, keď som bola v totálnych sračkách v škole. Bola som s ním, keď mali doma od otca pravidelne také fasovačky, že by som bola tie monokle radšej pretrpela ja ako on. Keď bol na protidrogovom, keď mal haváriu na motorke... Tie dva roky boli pre neho aj pre mňa doslova smolné a hrozné roky, no zároveň jednými z tých najkrajších, lebo sme mali seba. Viem, že som bola malé decko, že som ešte stále možno decko, no strašne som ho ľúbila. A bojím sa, že aj budem.


Milovala som pozorovať jeho ruky, keď fajčil. Mal ich také krásne, snedé, vypracované, potetované. Milovala som jeho smiech, pozorovať jeho výraz v tvári, keď hral na gitare, keď sa ráno zobúdzal a mal neustálu potrebu zohrievať sa o moje telo a v noci mi zas kradnúť perinu,tú jeho chôdzu, jeho károvaný kabát, jeho nos, jeho okuliare, to , ako mi žral nervy keď nebol ochotný so mnou nakupovať a to, že nebol schopní na tri sekundy mi podržať psa, to, ako mi napísal tristo krát na fb dobré ráno, lebo mi ho chcel zapriať práve vtedy, kedy vstanem...milovala som na ňom všetko, a čím dlhšie som ho poznala, tým viac som milovala jeho chyby...

Teraz sedím len na tej lavičke, sama a vlastnou vinou. Lebo som sa bála toho, že on ma tak veľmi miluje a že sa budeme ľúbiť stále viac a viac, Ja som mala strach, ja som bola decko. Preplačem pár nocí, síce pochybujem, že to bude zrovna len pár, no prejde to... Zabudnem na neho, no ak ho raz zas náhodou opäť uvidím, zistím, že ho ešte stále ľúbim, lebo...stará láska nehrdzavie...


Teraz si ešte idem prerobiť CSS-ko, lebo už nie je aktuálne...

Povedz mi, prečo plačeš...Povedz mi, čo ťa trápi...
...a už to nikdy nebudem počuť hrať na gitare OD TEBA PRE MŇA


♥B+B=...♥

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu