Ja som len stála na tráve.
Fúkal čoraz silnejší vietor,
až začalo pršať.
Ale ja som len stála na tráve
a pozerala sa do neba.
Po nejakom čase prišiel prvý blesk,
po blesku zahrmelo.
Trochu som sa bála.
Chcelo sa mi plakať.
Nemala som dôvod.
Chcelo sa mi.
Ale už nemám sĺz kvôli tvojim očiam,
ktoré sa na mňa pozerajú,
aj keď si už zomrel.
Vždy myslím na teba.
Už nemám ani slov,
ktorými by som opísala bolesť,
ktorú prežívam.
Je to kvôli tebe.
Ty si bol môj najlepší priateľ.
Teraz si ťažko zvyknem na to,
že tu nie si.
Prečo? Prečo si musel odísť?
Odpoveď na moje otázky asi nedostanem.
Budem len tíško trpieť.
Trpím...
Keď si spomeniem na to,
že koľko sme chodili spolu behať,
zhnusí sa mi beh.
Trpím...
Myslím,
že to trápenie ma bude prenasledovať celý život.
Na moje trápenie už niet žiadnych slov.
Búrka prestala.
No aj tvoj život vypršal.
Vypršal ako oblak.
Celá som zmokla.
Ale kvôli tebe by som bola schopná hocičoho.
Musíš vedieť to,
že som ťa mala rada ako priateľa.
Bez teba je moje srdce prázdne.
A tvoje miesto v mojom srdci nikto NEZAPLNÍ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár